Šťastnejšia než kedykoľvek predtým

Zabudli ste niekedy na to, ako byť šťastní? Ako chutí šťastie a ako ho cítiť pod končekmi prstov?

Lebo ja som zabudla.

Zabudla aby som ho znovu našla.

Pred rokom som bola troska, ktorá sa snažila dať dokopy. Troskou som asi stále, no zmenilo sa moje vnútro.

Po strašne dlhej dobe som zistila, že existujú veci, pre ktoré dobrovoľne vstávam skôr, upravujeme svoje plány a siaham až na dno síl, lebo ich tak veľmi chcem. Zrazu si uvedomujem, že sú to veci, ktoré ma robia šťastnou.

Ja už asi nikdy nedospejem. Vždy budem prijebaná tým svojim spôsobom a OK bye!

Svet zhasol a zas sa rozžiaril. 

Divoký sex v krátkych šatách na zadnom sedadle s Pánom Strojov. Lebo sme dvaja pacienti s potrebami, ktoré sa úžasne napĺňajú vo dvojici. Lebo je môj bývalý nadriadený a je strašne fajn. Lebo si rada doprajem to najlepšie.

Sladká pripomienka, že blízkosť je fajn a nahota príjemná.

Momenty, keď opäť žijem a na ničom inom nezáleží.

Sobota skoro ráno, ja dopečená, na sedadle vedľa tatka a pred nami dlhá cesta do Telgártu. Vtip sa zjavuje hneď na začiatku: nafajčená dcéra a tatko policajt na spoločnom výlete. V poho, sranda musí byť.

Keď sa točia kolesá, motor spieva a krajina ubieha, tak som šťastná. Smerujem od niekiaľ niekam. Starosti zabudnuté doma a len ten príjemný pocit, že každý kilometer lieči hlboké rany. Nádherné pohľady na krajinu, ktoré prenikajú do hĺbky a dotýkajú sa krehkých miest.

A zas rýchlo, cez malú štrbinu pod povrch. V temnote a hĺbke nachádzam stratené kúsky seba. To čo sa na svetle sveta rozbilo, sa odkotúľalo do tmy. Len čeliť najhoršiemu nepriateľovi- sebe a pomaly vkladať stratené kúsky späť.

Mám sa fakt fajn. Nie je to dokonalé, no je to dosť dobré na to, aby som si so sebou nosila, to lmalé svetielko, v zaváraninovej fľaši.

Život plynie.

Mám, ako tak, pevnejší základ. Viem, že neexistujú istoty, tak si vytváram vlastné a dávam dňom poriadok a cieľ.

Drobnosti!

Zas a znova, ja a drobnosti. Hej, som dosť postihnutá na drobnosti, drobné detaily, schované obrazy.

Brutálne som sa v nedeľu spálila na slnku, keď som prala výstroj na záhrade. S tatkom sme sa zasmiali internému vtipu. Všade po záhrade schli kúsky výbavy a ja som to nazvala:"Jaskyniarske prádlo".

Celý týždeň som si užívam spáleninu, keď sa obliekam, či keď sa mi popruh baťohu záruke do ramena.

Len tá robota. Už som videla kde čo, no môj pracovný ústav je Pakáreň s veľkým P. Môj bordel v hlave je oproti nim nič a ja som úplne v poriadku.