Niektoré slová neradno ignorovať

Zem sa točí a čas plynie. Ťažké depresie sa zdajú vzdialenou minulosťou a vystriedali ich pokojne dní. Je mi skrátka fajn.
Svoj svet mám opäť pod naivnou predstavou kontroly. Konečne som sa dopracovala k tomu, že som svoju prehistorickú a pomlátenú kalkulačku vymenila za nový mobil.
Ten šok, keď som rozbalila krabicu...
Šla som do lowendovky, preštudovala parametre, pozrela recenzie. Akurát, že som preskočila info o veľkosti a totálne odignorovala slovo "phablet". Aspoň som si urobila prekvapenie. Moja nová kachlička je obrovská aj v mojich veľkých rukách.
Nevadí, hlavne, že funguje. Po náročných tréningoch trpezlivosti s kalkulačkou, ktorá neustále mŕzla, je fajn mať niečo, čo reaguje svižne a je príjemné s tým fungovať.
Akosi stále očakávam nejaký háčik, keďže bola kachlička lacná a nechce sa mi veriť, že za pár eur môžem mať taký stroj. Time will tell...

Nežná sa zotavila rýchlo a podľa toho, ako žerie nervy a pije krv si myslím, že lieky pomáhajú. Budúci mesiac nás čaká kontrolné USG a odber krvi. Som zvedavá, či sa upravia hodnoty pečene a či sa zmenšil aj žlčník.
Skrátka ožila a robí chujoviny, ktoré nezodpovedajú jej veku. Mentálne jej to tiež funguje na výbornú a každú chvíľu sa snaží človeka prešťať. Je radosť, vidieť ju takúto. Pobehujúce klbko, ktoré si užíva deň a stále špekuluje. Len by som ju občas picla špuntovkou.

A ja?
Pomaly sa zotavujem. Tento rok bol šialený a keby nebolo fotiek, neverila by som.
Jedna z vecí, ktorú teraz najviac potrebujem, je byť sama so sebou. Niekedy prídu chvíle, keď nespoznávam samú seba. Odpratávam nánosy a začína sa objavovať moja skutočná podobá. Niekedy sa objavujú výčitky, ako veľmi som si nechala ubližovať. Ale to už patrí k životu, kde sa neustále nosia masky.
Objavujem tiež vlastné hranice. Niekedy sa pomaly vynárajú z hmly a inokedy do nich rozbehnutá narazím. Zvláštne...
Už nechcem klamať samú seba, nechcem sa nechať tlačiť so vecí, ktoré idú proti mne. Nechcem si nechať ničiť svoj krvopotne vybudovaný rovnovážny bod.
Lenže ľudia sú všade a sklamaním je, že väčšina je tak mdlého intelektu a pokrivenej osobnosti, že som sa stiahla do seba. Prišla som o posledné nádeje a nenechám nikoho prísť ku mne.
Nie, nie som zatrpknutá. Štatistika nepustí a opakovaná skúsenosť má v nej len utvrdzuje.
Neuľahčuje mi to ani moja analytická myseľ a zvyčajne po pár vetách vidím, že z dotyčnej osoby nič, či nebodaj, že jej správanie vykazuje jemné prvky patológie. Kokotov je všade plno...
Žijem si vo svojom malom svete a neviem si už predstaviť, že by to malo byť ináč.
Nie som ušetrená ani prihlúplych komentárov na moju adresu. Pre väčšinu prostoduchých ľudí je problém, že som v takom veku nezadaná a bez detí. Už tu bol aj pokus dohodiť mi nejakého stroskotanca. Úplne terno je, že si myslia, že sedím doma na zadku, trpím, nič nerobím a ľutujem sa.
Heh, rozkošne obmedzená predstava.
V duchu sa vždy pousmejem a pripomeniem si, aká nádherná je sloboda a nezávislosť. Ako veľmi milujem všetky možnosti, ktoré mi samota ponúka. Môžem si zdriemnuť, kedy sa mi zachce. Nemusím nikomu nič vysvetliť, žiadne plánovanie, žiadne fungovanie ako slúžka...
Mojím jediným obmedzením som ja sama. V podstate to nie je obmedzenie, keď načúvam svojim potrebám a napĺňam ich.
Upratujem si v Myšlienkovom Paláci, kde som len ja a snáď sa mi raz investícia do samej seba vráti.

P.S: Ak si to dočítal/a až sem, tak pozdravujem a želám pekný deň/večer/noc. Stále som tu...

Komentáre

Obľúbené textové zvratky