Nanuk od alkoholika

Keď ti alkoholik ponúkne nanuk, tak neodmietni. Nanuk je síce malá cena útechy za alkoholizmus ale na pár chvíľ ti zalepí hubu sladkým.

Ako prezradili moje pozorovania, alkoholici sa zvyknú zgrupovať a spoločne upadať hlbšie do alkoholu. Nejakým, ťažko pochopiteľným spôsobom si rozumejú a dokonca zdieľajú podobnú mentálnu úroveň.
Top je prepitý mozog, ktorý alkohol prekladá lysohlávkami. Účinok to má asi rovnaký ako kolieskové korčule pre ochrnutého.
Neznášam, keď prúd vzduchu prinesie alkoholové výpary k môjmu nosu. Smrad humusáka, na tajňáša vypitých panákov aké si kupujú houmlesáci. Odporná atrapa človeka, ktorú by som zniesla zo sveta vlastnými rukami ak by vražda nebola zločinom.
OK, svoju dávku jedu som už vyprskala. Poďme ďalej...


Nežná si obľúbila dlhé ranné prechádzky. Najprv sa vykotúľam z postele aby som sa odkotúľala do vrstvy oblečenia, nech sa ma vyjebaný dolnosasský vietor nedotýka na koži. Potom sa vymotkám z domu za akéhokoľvek počasia a ideme naše (asi) tri kilometre popri ceste, pomedzi polia a po okraji lesa zamierime naspäť. Ak fúka z opačnej strany, tak si to strihneme cez okraj lesa, pomedzi polia a popri ceste. So simple!
S kapsičkou plnou pochúťok je Nežná dokonca ochotná na zavolanie pribehnúť! Zvyčajne sa vliekla ku mne ako týždeň pred výplatou.
Občas vyplašíme srnky či zajace. Až podozrivo často ma plašia traktory rozstrekujúce hovná po poli. Podozrivé...
Poslednú štvrtinu venčenia Nežná nahodí rezké tempo, lebo si uvedomí, že raňajky sú blízko.
Dovalíme sa do domu, kde chystám psie raňajky a popri tom si robím kávu. So šálkou voňajúcou po čokoláde sa môžem začať zobúdzať.

Život má super (ne)výhodu, že sa večne učíš. Pre moju (až) patologickú zvedavosť je to úžasná správa.
Pomaly si skladám svoj hlavolam. Nie je jednoduché sledovať podvedomé procesy. Je to ako sledovať divú zver.
Dnes už viem, že moja pochybná pamäť nie je Alzheimer ale Asperger.
Poruchy krátkodobej pamäte...
Ráčila som si všimnúť, že s mojou pamäťou je to akési čudné ale skôr by som uverila nádoru na mozgu. Nespočítam, koľkokrát som ostala v údive nad vlastnými textami. Niesli môj rukopis ale nedokázala som im priradiť čas vzniku. Ťažko sa verilo, že sú skutočne moje.
Štrukturálne a funkčné zmeny mozgu.
Tragikomické je, že vzorka bežnej populácie, ktorá sa ku mne dostane, vykazuje zvyčajne väčšie poruchy osobnosti. Neviem, či sa smiať alebo plakať. Viem, že som pokazená a tak sa snažím opraviť, čo sa dá. Oni poväčšinou ani netušia, kde je problém a ani sa nezdá, že by ich to zaujímalo.
Čím viac spoznávam autistov, tým menej túžim o kontakt s nimi. Sú príliš pokazení, iritujú ma. Pozorujem, kopírujem a zrkadlím. Pokiaľ možno to, čo mi niečo dá...
Mi Corazón...
Už chápem, prečo ťa mám v podvedomí. Inteligentný muž, z ktorého vypadávajú znalosti, to je konečná pre vedomie a neodolateľná pochúťka pre podstatu. Lebo vedomosti sú spôsobom ako predpokladať svet, ktorému nerozumiem. Túžba po kontrole chaosu informáciami. Čím viac informácií o premenných, tým presnejší výsledok. Úskalie analytického a logického myslenia...
Niekedy rozmýšľam, čo na mne ľudia vidia. Čo im dávam, že so mnou komunikujú?
Otázka za tri pade od Lochnesky.

Komentáre

Obľúbené textové zvratky