Slnečný vietor vo vlasoch

Čas si plynie svojim neúprosnym tempom a ja múdriem tak pomaly.
Maličká Hrobárova Dcéra vo veľkom svete, ktorý sa stále krúti. Krátke záblesky poznania, ktoré sa strácajú v chaose neuchopiteľnej komplexnosti. Všetko, čo viem je kvapka v oceáne toho, čo neviem.
Slnečné vetry, ktoré si odkrajujú časti mňa až ostáva len pulzujúce jadro.
K čomu sú sny a túžby, ktoré vyrušujú srdce z rytmu? Pozbierať hviezdy z jasnej oblohy a zapiť ich mesačným svetlom.
Po stopách roztavených pocitov vedúcich na to isté miesto...