Neni chyža bez križa
Svet je skurvené miesto.
Mala som možnosť sledovať s odstupom drámu jednej rodiny. Stále ma dostane, akými rôznymi spôsobmi sa môže život pokriviť a koľkokrát si hriechy starších odpykáva najmladšia generácia.
Ťažký zážitok, ktorý potrebuje čas na strávenie. Bolí to, lebo sa to dotýka viacerých citlivých miest a ja viem, že boh v mojom vesmíre neexistuje.
Videla som už mnoho utrpenia a mnoho ešte uvidím. Žiadna záhada, život skrátka bolí. Nedá sa uniknúť z ozubených kolies mašinérie náhod a dozvukov minulosti.
Krivá realita vytvára krivé osobnosti a hoci sa časom niektoré narovnajú, pre niektoré niet nádeje. Zem sa točí a čas plynie.
Nič s tým nenarobíme...
Jeden z mnohých dôvodov, prečo nechcem deti. Šialenstva už stačilo, užila som si ho dosýta a nehodlám podať ho ďalej a prihodiť svoj kus. Také sa predsa milovanej osobe nerobí.
Mala som možnosť sledovať s odstupom drámu jednej rodiny. Stále ma dostane, akými rôznymi spôsobmi sa môže život pokriviť a koľkokrát si hriechy starších odpykáva najmladšia generácia.
Ťažký zážitok, ktorý potrebuje čas na strávenie. Bolí to, lebo sa to dotýka viacerých citlivých miest a ja viem, že boh v mojom vesmíre neexistuje.
Videla som už mnoho utrpenia a mnoho ešte uvidím. Žiadna záhada, život skrátka bolí. Nedá sa uniknúť z ozubených kolies mašinérie náhod a dozvukov minulosti.
Krivá realita vytvára krivé osobnosti a hoci sa časom niektoré narovnajú, pre niektoré niet nádeje. Zem sa točí a čas plynie.
Nič s tým nenarobíme...
Jeden z mnohých dôvodov, prečo nechcem deti. Šialenstva už stačilo, užila som si ho dosýta a nehodlám podať ho ďalej a prihodiť svoj kus. Také sa predsa milovanej osobe nerobí.
Svet sa delí na dve skupiny ľudí. 1. na tých, ktorí už rezignovali (na svoje city, mozog, svedomie, zásady, empatiu, zložitejšie myšlienky) a 2. tých, ktorí ešte nerezignovali. Keďže skupina 1 je neporovnateľne väčšia, tlak na skupinu 2, aby sa pridali k skupine 1, je enormný. Pretože zotrvávať v skupine 2 bolí. Každý rozhovor, každý pohľad do očí, každý výjazd z totálnej izolácie do sveta ľudí nevyhnutne znamená naraziť na bariéru ľahostajnosti a necitlivosti, znovu a znovu a znovu a znovu... A tak aj dvojky časom zistia, že nemá cenu vzpierať sa Nevyhnutnosti a nakoniec sa aj ony vydajú smerom "vždy tá ľahšia cesta".
OdpovedaťOdstrániťČím silnejšia dvojka, tým viac si musí vytrpieť, kým ju svet nakoniec zlomí. Extrémne silné dvojky, ktoré nie sú NIKDY schopné akceptovať rezignáciu, končia svoj život na bralách útesov alebo pod kolesami vlaku. Úplne sami. Nemajú nikoho, kto by ich aspoň objal v tom ukrutnom desivom momente keď hľadia do očí Smrti. (Every creature in this world dies alone, said Grandma Death in Donnie Darko) Alebo ich nejaká jednička popraví, ako Kočner Kuciaka. Paradoxne, tie dvojky, ktoré najviac vzdorovali a najviac si vytrpeli, kým definitívne rezignovali, sa obvykle následne stávajú tými najdôslednejšími jedničkami (napríklad môj otec) To je... smutne logické.
Skrátka dvojky to kruto prehrávajú a mne to bodá dýku do srdca vždy keď to vidím v priamom prenose. Obzvlášť, keď sú to ľudia, na ktorých mi veľmi záleží. Je to skoro ako prežiť vlastnú smrť.
Tak moc by som to chcel zmeniť a tak moc by som chcel, aby som na to nemusel byť sám...
Nj, prd vo vesmíre. Aj my raz rezignujeme. Mňa teší aspoň to, že sa na tom nebudem nikdy podieľať. Živého ma nedostanú! Meh heh.