21. septembra 2018

Nech si naserie

Neskoro v noci, mala by som spať, no potreba zo seba konečne dostať aspoň niečo je silnejšia. Spánok sa odsúva na vedľajšiu koľaj... Na teraz.

Pohupujem sa v rytme hudby, ktorá i hrá v slúchadlách. V mysli sa motám stále okolo tej istej veci. Nech mi dajú svätý pokoj.
Viac ľudí očakáva zopár vecí a ja, ja vykĺzavam z náruče ako mačka. Brnká mi to na nerv.

Nie, nepáči sa mi, že zas hádže zodpovednosť na mňa. Krv nie je voda, no nerozumiem, prečo mám byť práve ja tá, čo príde s riešením. Že je môj brat labilný a výbušný dick, nie je žiadna novinka. Vždy bol taký a vždy používala mňa aby som mu zrazila hrebienok.
Jo jo, posťažuj sa, čo si to vychovala a nezabudni hodiť náražku, že ja to napravím. Stále dookola tie isté sračky, ktoré tu už boli tisíckrát. Stačilo by ho vyhodiť, naj sa preberie do reality. Možno by pomohlo a možno nie. Ja som sa v jeho veku vrátila z konca sveta múdrejšia o skúsenosti a bohatšia o zážitky.
Občas sa mi nechce veriť, že máme rovnakých rodičov, sme tak odlišní.
Lenže tak jednoduché to nie je, všade samé háčiky a ja som z časti šťastná, že som stále TU a nemusím riešiť rodinné kotrmelce a saltá. 
Moja achylovka, ktorú nedávam...

Nie, už ma viac nezaujímaš.
Potvrdila som si svoje tvrdenie, že zadaných by som sa nedotkla ani trojmetrovou palicou. Na také kokotiny, že doma ho čaká žena a deti som už príliš stará.
Na svete je stále dostatok slobodných penisov a ja mám ten úžasný dar, že logika ovláda city.
Priblížila som sa, dotkla a zablikala kontrolka, že čosi je nedobre. 
Tak teda dovidenia! Život si môžem komplikovať aj príjemnejšími spôsobmi.
Mám totiž (imaginárnu) úroveň... HaHa!

Nie, jebem na tvoj náramok.
Sekol si sa tak o cca 3 roky. Dnes ti klamem a predstieram lebo ma nezaujímaš a to tak veľmi, že nemám ani najmenšiu potrebu byť úprimná.
Bá Bá Bá Báááájky Zlatko!


Starnem.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára

Ďakovala