24. septembra 2018

Imaginárny výkrik

Nie!

Oh, Fuck! Vieš, fakt milujem aký je život vŕtkavý a s akou radosťou si do mňa kopne, aby som náhodou nevypadla z cviku.
Necítim nič až je to prekvapivé. Ak prechádzaš peklom, nesmieš zastaviť.
Nerozumiem, čo sa to deje okolo mňa. Čo to má znamenať?
Jeden sa mi po rokoch prizná, že je do mňa zamilovaný.
Druhého čaká náročná životná priúčka o ktorej asi netuší.
Tretí sa chce zabiť a ja mám byť barličkou ako prežiť.
Nádych, vydých. Mohla by som takto pokračovať ďalej. Vymenovať, čo všetko sa zvrháva. Stojím, sledujem a nerozumiem. Šialený kolotoč, ktorý sa roztočil okolo mňa.
Ostávam pokojná aj keď nič z toho nie je ľahkovážny vtip. Hromady sračiek, ktoré sa začali valiť.
Keď konečne nájdem kúsok pevnej pôdy pod nohami, tak príde zemetrasenie a pád do neznáma.
Keď podopriem kus padajúcej oblohy, začne sa rúcať iná.
Desí ma, že na mojej existencii záleží, že som v mnohom bezmocná a nedokážem zastaviť roztočené kolesá.
Priala by som si byť oddelená od sveta, necítiť tú zodpovednosť a neklásť si otázku, čo s tým.
Všetko sa mení, kým spím. Veci sa dejú a hoci sa ma bezprostredne netýkajú, tak sa ma dotýkajú. Občas sa cítim bezvýznamná aby mi pripomenuli, že aj napriek nedostatkom potrebná som. Pauza je len tak dlhá, aby som chytila dych a zas sa hnala ďalej.
Kam to asi smeruje?

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára

Ďakovala