Všehochuť

Ráno ma zobudil zvláštny pocit. Lenivo som otvorila oči, pri nohách stál Nemec a pozeral na mňa. Pozerala som na neho nechapavým pohľadom a snažila sa zorientovať v tom, čo sa deje.
-Ideš s ňou von? Štekala po tebe.
He?! Trvalo mi, kým som pochopila čo hovorí a až potom som si všimla, že Nežná sedí vedľa postele a hypnotizuje ma pohľadom.
Autopilot ON
Prehodiť tričko, navliecť kraťasy, trafiť topánky na správne nohy, postrojiť Nežnú a vypotácať sa na ulicu s odtlačkom vankúša na tvári.
Násilne prebudenia ako toto, ma bolia. Myšlienky sa rodia ťažko, kostrbaté a s ostrými hranami škriabu vnútro. Trvá pomerne dlho, kým sa opäť začnú plynúť. Len nech sa ma nikto nič nepýta...
Starší pán šoférujúci báger zo mňa nedokázal spustiť oči, keď som čakala kým prejde. Tričko s jednorožcami, malý roztomilý pes či dlhé vlasy vlniace sa vo vetre? Ťažko povedať, čo ho zaujalo.

Zdá sa, že niektorí ľudia sú len chodiace vaky na telesné tekutiny a ich mozgy sú okrem základných životných funkcií nedotknuté.
Na ja, zas to moje opovrhovanie ale jednoducho nerozumiem. To sa ľudia musia učiť logicky myslieť a rozumieť písanému textu? Nie je to samozrejmosť od prírody?
V mysli sa mi vynorila roky stará spomienka na šialenstvo počas písomnej maturity zo slovenčiny. Tam to chcelo znalosti, vedieť ich použiť a rozumieť písanému. Pre mňa nič tragické, pre mnohých kameň úrazu. Statické znalosti získané biflením a myseľ nezvyknutá ohýbať sa...
Je to ako paradox, že ľudia chcú slobodu a zároveň niekoho, kto im na striebornom podnose naservíruje, čo si majú myslieť a aké postoje zaujať. Myslenie totiž bolí a mohli by zistiť, že veci nie sú tak jednoduché ako sa zdajú.

Moja myseľ je ako priestor plný klbiek vlny, ktoré sa neustále premiešávajú, rozmotávajú a zamotávajú dokopy. Často sa strácam v tom, kam vedie ktorý koniec, lebo sa akosi prirodzene napojil na ďalší a potom vzniká zložitá pavučina.
Možno z nich raz uštrikujem šál...



Komentáre

Obľúbené textové zvratky