Počasie sa splašilo a jedným nečakaným skokom nás presunulo do jesene. Po týždňoch prišli prehánky a dážď. A moja hlava bolí. Lístie si ešte stále drží farbu. Uvidíme ako dlho...
Posledné dni sú v čomsi zvláštne, cítim to aj keď sa úplne nesústredím. Čosi, čo neviem pomenovať ani opísať. Vznáša sa to vo vzduchu a vkráda do spánku v podobe zvláštnych snov. Žeby moje podvedomie vedelo o niečom, čo mi uniká? Samozrejme.
Zajtra prídu "svokrovci" a pôjdeme na obed do sladovne. Moje autisticko introvertné ja by najradšej kričalo a schovalo sa pod gauč. Smola, zlatko!  Nevadí, aspoň sa dozviem čo je nové a užijem si bláznivého psychiatra. Rada sledujem ako sú si tí dvaja podobní, ako nemožno poprieť pokrvné puto medzi nimi. Bude sranda a možno zas dostaneme odporné Min Cheri, ktoré nikto nechce jesť ale v núdzi padne vhod.
Uniformovaný je rozkošne naivný, myslí si, že mnou môže len tak manipulovať. Len sa usmievam a v duchu si myslím svoje. Nech si rozpráva a plánuje, nevedomosť je sladká.
Z neznámeho dôvodu sa ma snaží presvedčiť aby som sa dala ostrihať. Tak takú mi ešte nehrali aby sa môj výzor riadil želaniu chlapa. Skrátka LöL! Zrejme budem útes, na ktorom sa jeho gigantické ego roztriešti.
Heh

Komentáre

Obľúbené textové zvratky