Ja verzus Oni

Čo ma robí tým, kým som? Je vo mne niečo nezvyčajné alebo je to len zdanie?

Pred chvíľou som náhodne objavila blog mladej slečny s Aspergerom a zas raz zrážka s ilúziou.
Vždy akosi podvedome očakávam, že ľudia budú ako ja a oni, kurva, nie sú!
Myslela som, že k autistom budem mať bližšie ako k normálnym ľuďom. Pravdou však je, že ma z nich ježí.
Neviem, či som to tu už spomínala ale skúšala som svoju zvedavosť ukojiť v jednej autistickej skupine na FB.
Skončilo to fiaskom ale ako lekcia môže byť.
Očakávala som, že tam narazím na ľudí, ktorí mi budú podobní a miesto toho som narazila na združenie Tragédov z ktorých som dostávala tik do oka.
Teatrálne výstupy jednej nihilistky ako všetkých neurotypických jedincov nenávidí, ktorými len maskovala pocity samoty a nízkeho sebavedomia.
Týpek, ktorý bol pre život použiteľný asi ako kockaté kolesá.
Naivná slečna, ktorej nedochádzalo, že keď si dá na profilovku fotku s výrazným výstrihom, tak jej budú vypisovať prízemné existencie a že s nadržanými kokotmi sa nemá zmysel baviť.
Mother of God! Večné nenávistné reči voči normálnej populácii mi v kontexte ich vlastnej tragickosti prišli ako nechutný vtip.
Záverom: autisti či normálni, kokoti a tragédi sú všade!
Skúšala som aj autistické blogy, tie však nechutili môjmu náročnému vkusu.

Vychádza mi z toho, že som zvláštny mix, iná.
Spoznávaním sveta a ľudí v ňom, spoznávam aj seba. Pri pohľade do zrkadla nevidím samú seba, vidím len svet okolo seba a to mi dáva aspoň obrysy toho, kto som. Amorfnosť mi dáva možnosť rásť do tvarov aké sa mi páčia, rozvíjať vlastnosti a pokúšať sa korigovať nedostatky. Je to však vytrvalostný beh a ja som na začiatku.