Poplematená

Pár posledných dní bojujem s tým, že mi nedochádza alebo dochádza až príliš. Tak, či onak, je to nepríjemné.
Nedostatok spánku? Spln? Neideálne rozpoloženie? XYZ?
Na displeji zasvieti správa a ja som stratená ako analfabet v knižnici. Pozriem sa na správu a vidím viac ako jednu možnosť ako ju pochopiť a potom sa stratím v tom, ktorá možnosť je správna.
Niekto mi zatiahol ručnú brzdu, pripadám si hlúpo.
Zmiluj sa, nedochádza mi, tak mi to vysvetli pomaly a po lopate...
Narúša to plynulosť komunikácie a človek na druhej strane si musí myslieť svoje. Napríklad, že to hrám, že je to forma provokácie a ja sa pri tom tvárim rovnako zmätene ako keď sa na Nežnú rozpráva po nemecky.
A čerešničkou je, že netuším, či je to komunikačný šum, blbé obdobie alebo nevýhoda autistického mozgu.

K pojebaniu

Komentáre

Obľúbené textové zvratky