Hriechy minulých životov
Nejde mi vygrcať text, skúšam to ale výsledkom sú minimálne dve rozpísané zvratky. Nakrkli ma udalosti posledných dní a dementné PMS.
Sú to práve drobnosti, ktoré skolia Goliáša. V hlave mi vybuchuje Vesmír.
Nie som hrdina a tak ma zraňuje, že sa trápi. Aj napriek všetkému čo sa medzi nami stalo, cítim to neviditeľné puto medzi nami. Mama je proste mama...
Utiekla som z domu, lebo sa to nedalo viac zniesť.
Chcelo to vykopať nepoznané, zmúdrieť aspoň o štipku a na čas sa odrezať.
Myslela som, že je s tým správnym chlapom, že sa môžem stratiť s vedomím, že sa o ňu má kto postarať.
Roky v pekle si vybrali svoju daň. Vždy som sa snažila postarať o rodinu ako to len bolo v mojich možnostiach. Nič iné mi ani neostávalo.
A to volanie sa ozýva opäť. Som nepoučiteľná alebo jednoducho rada trpím.
Takže ma láme, že nemôžem byť pri nej a nastaviť jej svoj chrbát. K tomu Nemec, ktorý je schopný programovať tri dni bez prestávky a môj nekonečný pocit samoty, keď by som dala pol kráľovstva a jednu obličku aby som mohla ísť na pivo a kvákať len tak.
Skvelá kombinácia aby sa moje dni ponorili do škaredých farieb. A ja tomu dám samozrejme čerešničku na vrch nekonečnými úvahami o tom, čo s danou situáciou urobiť. Pretože milión scenárov a možností si predstaviť viem, nakoniec sa to aj tak zvrtne na milión desiatu, ktorú som si ani nedokázala predstaviť.
Prepočítavam a viem, že je to zbytočné lebo v mojom živote nikdy nič nejde podľa plánu a realita sa zakrivuje ináč ako pri bežných smrteľníkoch.
Príklad:
Tu som mala prísť busom, omrknúť situáciu a potom sa vrátiť po Nežnú.
Plán pekný ale veci sa zvrtli, musela som na rýchlo vybaviť auto a ísť aj s Nežnou. Cestou sme mali haváriu a rozjebali auto.
To nevymyslíš, to je môj svet.
Sú momenty, keď ľuďom závidím ich normálne životy, na svetelné roky vzdialené tomu môjmu. Vtedy si želám mať normálnu rodinu, otca, riešiť banality a všetko, čo k tomu patrí.
Leda tak niekde v paralelnom vesmíre...
Často sa cítim oplieskaná a unavená životom. Všetky tie veci, ktoré sa stali si vzali časť mňa. Horské dráhy, ktoré mi namaľovali šediny do vlasov a spôsobili rezistenciu na paniku. Viem, že som vďačný terč, tak ma to už veľmi nevzrušuje. Proste 5 sekúnd paniky a potom "Aha, stáva sa".
Podľa jednej preudonumerologickej schémy budem do 26 trpieť za hriechy z minulých životov. Táto informácia sa vydrala z hlbín ako podmorský prd.
Som teda zvedavá, či sa pochybné matematické operácie trafili, lebo veľa času už neostáva.
Po všetkom, čím som preletela by som si priala ako tak stabilný svet, kde by som si mohla konečne vydýchnuť a pozbierať, čo zo mňa vypadlo. Dnes už viem, čo je vzácne a ako si vychutnať aj obyčajný deň.
A ak by ma to náhodou omrzelo, tak som expert na kokotiny...
Sú to práve drobnosti, ktoré skolia Goliáša. V hlave mi vybuchuje Vesmír.
Nie som hrdina a tak ma zraňuje, že sa trápi. Aj napriek všetkému čo sa medzi nami stalo, cítim to neviditeľné puto medzi nami. Mama je proste mama...
Utiekla som z domu, lebo sa to nedalo viac zniesť.
Chcelo to vykopať nepoznané, zmúdrieť aspoň o štipku a na čas sa odrezať.
Myslela som, že je s tým správnym chlapom, že sa môžem stratiť s vedomím, že sa o ňu má kto postarať.
Roky v pekle si vybrali svoju daň. Vždy som sa snažila postarať o rodinu ako to len bolo v mojich možnostiach. Nič iné mi ani neostávalo.
A to volanie sa ozýva opäť. Som nepoučiteľná alebo jednoducho rada trpím.
Takže ma láme, že nemôžem byť pri nej a nastaviť jej svoj chrbát. K tomu Nemec, ktorý je schopný programovať tri dni bez prestávky a môj nekonečný pocit samoty, keď by som dala pol kráľovstva a jednu obličku aby som mohla ísť na pivo a kvákať len tak.
Skvelá kombinácia aby sa moje dni ponorili do škaredých farieb. A ja tomu dám samozrejme čerešničku na vrch nekonečnými úvahami o tom, čo s danou situáciou urobiť. Pretože milión scenárov a možností si predstaviť viem, nakoniec sa to aj tak zvrtne na milión desiatu, ktorú som si ani nedokázala predstaviť.
Prepočítavam a viem, že je to zbytočné lebo v mojom živote nikdy nič nejde podľa plánu a realita sa zakrivuje ináč ako pri bežných smrteľníkoch.
Príklad:
Tu som mala prísť busom, omrknúť situáciu a potom sa vrátiť po Nežnú.
Plán pekný ale veci sa zvrtli, musela som na rýchlo vybaviť auto a ísť aj s Nežnou. Cestou sme mali haváriu a rozjebali auto.
To nevymyslíš, to je môj svet.
Sú momenty, keď ľuďom závidím ich normálne životy, na svetelné roky vzdialené tomu môjmu. Vtedy si želám mať normálnu rodinu, otca, riešiť banality a všetko, čo k tomu patrí.
Leda tak niekde v paralelnom vesmíre...
Často sa cítim oplieskaná a unavená životom. Všetky tie veci, ktoré sa stali si vzali časť mňa. Horské dráhy, ktoré mi namaľovali šediny do vlasov a spôsobili rezistenciu na paniku. Viem, že som vďačný terč, tak ma to už veľmi nevzrušuje. Proste 5 sekúnd paniky a potom "Aha, stáva sa".
Podľa jednej preudonumerologickej schémy budem do 26 trpieť za hriechy z minulých životov. Táto informácia sa vydrala z hlbín ako podmorský prd.
Som teda zvedavá, či sa pochybné matematické operácie trafili, lebo veľa času už neostáva.
Po všetkom, čím som preletela by som si priala ako tak stabilný svet, kde by som si mohla konečne vydýchnuť a pozbierať, čo zo mňa vypadlo. Dnes už viem, čo je vzácne a ako si vychutnať aj obyčajný deň.
A ak by ma to náhodou omrzelo, tak som expert na kokotiny...
Komentáre
Zverejnenie komentára
Ďakovala