Cena lásky
Včerajšok mi dal zabrať. Po piatich hodinách som sa zobudila do dňa so zvláštnou pachuťou. Nežná nebola vo svojej koži, nespokojná a čosi bolo evidentne zle. Ostávali po nej vlhké stopy na podlahe. Skontrolovala som podvozok a zistila, že mi tečie pes.
Oh, Fuck!
Každé 2-3 hodiny letieť von, bojovať aby aj napriek teplému dňu spala na deke(kto by chcel mať byt od šťaniek, že?), strkať jej pod ňufák čaj aby pila a nejak prežiť, že ona je nervózna z choroby a ja som nervózna z nej.
Samozrejme pohotovosť na opačnom konci mesta, Nemec na Breminale a doma nič, čo by sa dalo použiť ako prvá pomoc (urologický čaj som si mohla tak akurát nakresliť a vystrihnúť). Musela som priznať, že hajdákať sa s chorým psom mhdčkou v teple, nie je dobrý nápad.
No nič, musíme vydržať do rána. Nežná v nepohode a ja s výčitkami.
Malinko ma upokojilo, že po poobednom spánku prestala tiecť a bolo jej lepšie. Heh, ja som odpadla s ňou. Šancu na spánok si nenechám ujsť! Celý môj deň stál za hovno, teda skoro.
Život má svoj zmysel pre humor.
Pred podávaním večere sme vybehli do parku. Reku, nech vypustí nádrž aby mohla po žrádle spokojne tráviť. Zo zeme na mňa pozeral mobil, tak som ho zdvihla. Stále fungoval, tak sme leteli domov. Zobudila som Nemca, že som našla mobil a chcem ho vrátiť. Sotva dopovdal, že mám počkať až niekto zavolá a mobil už zvonil.
Za 15 minút už bol naspäť u majiteľky, ktorá vyzerala, že od radosti odpadne. Chatovala počas jazdy na bicykli a v nestráženom momente jej vypadol. Vyobjímala nás a vypusinkovala, slová vďaky sa z nej valili ako lavína a domov sme odchádzali s dobrým pocitom.
Banalita, ktorá prekvapivo zlepšila môj deň. Nič nie je len čierne alebo biele...
Nežná dnes ráno vyzerala lepšie ale jebať. Jedenásť minút po otvorení ambulancie sme už sedeli v čakárni.
Veterinárna ambulancia je miesto, kde človek vidí cenu lásky a tiež miesto, kde krváca peňaženka.
Zodpovednosť za to, čo som si pred rokmi skrotila nepustí.
Pri injekcii držala ako slušný pes. Divadlo predviedla pri zastrihávaní pazúrov, lebo na labky sa nešahá! Nie som samovrah aby som sa o strihanie pazúrov pokúšala doma, radšej si priplatím a nechám to na odborníka.
Teraz spí hore bruškom a vyzerá spokojne.
Môj okatý derivát duše.
Oh, Fuck!
Každé 2-3 hodiny letieť von, bojovať aby aj napriek teplému dňu spala na deke(kto by chcel mať byt od šťaniek, že?), strkať jej pod ňufák čaj aby pila a nejak prežiť, že ona je nervózna z choroby a ja som nervózna z nej.
Samozrejme pohotovosť na opačnom konci mesta, Nemec na Breminale a doma nič, čo by sa dalo použiť ako prvá pomoc (urologický čaj som si mohla tak akurát nakresliť a vystrihnúť). Musela som priznať, že hajdákať sa s chorým psom mhdčkou v teple, nie je dobrý nápad.
No nič, musíme vydržať do rána. Nežná v nepohode a ja s výčitkami.
Malinko ma upokojilo, že po poobednom spánku prestala tiecť a bolo jej lepšie. Heh, ja som odpadla s ňou. Šancu na spánok si nenechám ujsť! Celý môj deň stál za hovno, teda skoro.
Život má svoj zmysel pre humor.
Pred podávaním večere sme vybehli do parku. Reku, nech vypustí nádrž aby mohla po žrádle spokojne tráviť. Zo zeme na mňa pozeral mobil, tak som ho zdvihla. Stále fungoval, tak sme leteli domov. Zobudila som Nemca, že som našla mobil a chcem ho vrátiť. Sotva dopovdal, že mám počkať až niekto zavolá a mobil už zvonil.
Za 15 minút už bol naspäť u majiteľky, ktorá vyzerala, že od radosti odpadne. Chatovala počas jazdy na bicykli a v nestráženom momente jej vypadol. Vyobjímala nás a vypusinkovala, slová vďaky sa z nej valili ako lavína a domov sme odchádzali s dobrým pocitom.
Banalita, ktorá prekvapivo zlepšila môj deň. Nič nie je len čierne alebo biele...
Nežná dnes ráno vyzerala lepšie ale jebať. Jedenásť minút po otvorení ambulancie sme už sedeli v čakárni.
Veterinárna ambulancia je miesto, kde človek vidí cenu lásky a tiež miesto, kde krváca peňaženka.
Zodpovednosť za to, čo som si pred rokmi skrotila nepustí.
Pri injekcii držala ako slušný pes. Divadlo predviedla pri zastrihávaní pazúrov, lebo na labky sa nešahá! Nie som samovrah aby som sa o strihanie pazúrov pokúšala doma, radšej si priplatím a nechám to na odborníka.
Teraz spí hore bruškom a vyzerá spokojne.
Môj okatý derivát duše.
Komentáre
Zverejnenie komentára
Ďakovala