Som vietor z dvoch svetových strán, bezfarebná hladiná vôd
Unavená...
Nie opäť ale stále.
Zdá sa mi, že aj napriek svojmu veku viem veľký prd. Vlastne si pripadám ako totálny dummie, len o pol boda lepšia ako predstavivosť zlatej rybky. Viem, že nič neviem a to, čo viem je len zanedbateľný zlomok.
A som divná, fakt divná. Až tak divná, že sama sebe pripadám divná. Aký môžem byť dôvod mojej existencie?!
Nemám na mysli to, že rodičia mali sex bez ochrany. Kurva, prečo existujú abnormality, ktoré sa vymykajú normálu na svetelné roky?
Ďalšie slovo na A, ktoré si môžem pripísať na účet... Abnormálna
Snažím sa zorientovať v tomto chaose ale snaha veci ešte viac zamotáva. Budím sa s pocitom, že sa na mňa Creator vyjebal, že uspokojil svoje zlomyseľné chúťky a OK Bye. No a potom nájdem na zemi 5€.
Peklo ma požiera a mňa to teší, lebo to bolí. A čo bolí, to je ešte nažive.
Zvráteným spôsobom si užívam utrpenie, lebo bytie je o nekonečnom utrpení, len v rôznych podobách.
Tisíc podôb osobného inferna.
Buď si rozbijem hlavu alebo múr povolí. S prvým som zmierená, druhe je bonus.
Chuť byť vyprcháva ako bublinky v poháry coly. Komunikácia viazne, lebo som prázdna a stojí energiu, ktorú nemám.
Dnes sa zastavil na návštevu Námorník a podarilo sa mu využiť kratučký moment, keď sme ostali sami aby mi uštedril dobre mierenú na bradu.
Či sme počas posledných horúcich dní boli pri jazere.
Otázka, po ktorej sa zatmelo v mojej hlave.
Samozrejme, Nemec ako vstane, tak hneď zalezie k počítaču a z bytu vychádza tak max dvakrát za mesiac ak je to nutné. Rozprávať na neho počas programovania nemôžem, lebo to dojebáva jeho ADHD, takže v podstate existujeme vedľa seba v tichosti. Sex sme mali naposledy asi v inom kalendáry, nepamätám. Dokonca mi aj zrušili obchod na rohu ulice, takže ťahám ťažký nákup sama z obchodu, ktorý je viac ako 10 minút peši. Vraj ho mám do vecí trochu pošťuchnúť. Už viac ako dva týždne ho vyháňam k holičovi sa ostrihať, bez úspechu.
Takže áno, boli sme pri jazere ale v jednom z paralelných vesmírov.
Gumuje ma to až na najnutnejšie minimum, ktoré je schopné prežiť. Chce sa mi z toho plakať a zároveň smiať... lebo som abnormálna ambivalentná amorfná autistická prijebanina.
Nie opäť ale stále.
Zdá sa mi, že aj napriek svojmu veku viem veľký prd. Vlastne si pripadám ako totálny dummie, len o pol boda lepšia ako predstavivosť zlatej rybky. Viem, že nič neviem a to, čo viem je len zanedbateľný zlomok.
A som divná, fakt divná. Až tak divná, že sama sebe pripadám divná. Aký môžem byť dôvod mojej existencie?!
Nemám na mysli to, že rodičia mali sex bez ochrany. Kurva, prečo existujú abnormality, ktoré sa vymykajú normálu na svetelné roky?
Ďalšie slovo na A, ktoré si môžem pripísať na účet... Abnormálna
Snažím sa zorientovať v tomto chaose ale snaha veci ešte viac zamotáva. Budím sa s pocitom, že sa na mňa Creator vyjebal, že uspokojil svoje zlomyseľné chúťky a OK Bye. No a potom nájdem na zemi 5€.
Peklo ma požiera a mňa to teší, lebo to bolí. A čo bolí, to je ešte nažive.
Zvráteným spôsobom si užívam utrpenie, lebo bytie je o nekonečnom utrpení, len v rôznych podobách.
Tisíc podôb osobného inferna.
Buď si rozbijem hlavu alebo múr povolí. S prvým som zmierená, druhe je bonus.
Chuť byť vyprcháva ako bublinky v poháry coly. Komunikácia viazne, lebo som prázdna a stojí energiu, ktorú nemám.
Dnes sa zastavil na návštevu Námorník a podarilo sa mu využiť kratučký moment, keď sme ostali sami aby mi uštedril dobre mierenú na bradu.
Či sme počas posledných horúcich dní boli pri jazere.
Otázka, po ktorej sa zatmelo v mojej hlave.
Samozrejme, Nemec ako vstane, tak hneď zalezie k počítaču a z bytu vychádza tak max dvakrát za mesiac ak je to nutné. Rozprávať na neho počas programovania nemôžem, lebo to dojebáva jeho ADHD, takže v podstate existujeme vedľa seba v tichosti. Sex sme mali naposledy asi v inom kalendáry, nepamätám. Dokonca mi aj zrušili obchod na rohu ulice, takže ťahám ťažký nákup sama z obchodu, ktorý je viac ako 10 minút peši. Vraj ho mám do vecí trochu pošťuchnúť. Už viac ako dva týždne ho vyháňam k holičovi sa ostrihať, bez úspechu.
Takže áno, boli sme pri jazere ale v jednom z paralelných vesmírov.
Gumuje ma to až na najnutnejšie minimum, ktoré je schopné prežiť. Chce sa mi z toho plakať a zároveň smiať... lebo som abnormálna ambivalentná amorfná autistická prijebanina.
Som všetko a nič
Podstatná a nepodstatná
Komentáre
Zverejnenie komentára
Ďakovala