Rovnobežky sa pretli rovno predo mnou

Obaja sa najedli a vytuhli.
Vedľa seba mám výhľad na huňatý podvozok a bruško s hromadou cecíkov. Keď vidím aké má zas chlpaté labky, ktoré skôr pripomínajú prachovky, tak sa radšej nedívam. Neznáša strihanie chlpov na labkách a ja mám kramy, nebudem pokúšať...
Podstatne ďalej je výhľad na pozadie v trenkách, ktoré trčí z nohavíc. Chcela by som spať tak tuho ako on. Teda až na tie opuchnuté nohy. Sranda je, že angiológ nenašiel NIČ. Cievy v nohách má v poriadku a doktor sa prikláňa k tomu, že to bude niečo vzácne, čo skôr stretne v knihách ako v ordinácii. Ach joo.... takže pátranie po diagnóze a liečbe pokračuje ďalej.

When will this loneliness be over?

Niekedy premýšľam aké by to bolo, keby som bola normálna. Až na prchavé momenty, celé moje bytie je zvláštne, pokrivené a ako magnet na neuveriteľne nenormálne veci, situácie a osoby. Ako keby malo všetko rovnaký rukopis.

Ak je to na špunk, weird, hrozné alebo s mentálnou poruchou tak to zaručene patrí Hrobárke.

Škoda, že je to neprenosné. S radosťou by som dala každému vyskúšať aké to je, keď sa mu Vesmír začne ohýbať pred očami a Čínsky boh srandy si na ňom honí. Jednoduchá, bezpečná vec/situácia a v nestráženom momente do toho zasiahne neznáma sila, zákon schválnosti, zhmotnenie nemožného a spustí sa lavína, ktorá otočí svet hore nohami a vymení farby. To len neveriacky pozeráš a v duchu pičuješ, že zas sa to stalo.

Neviem, či je to pre to, že som divná alebo mám len "šťastie"