Nočné košele a iné náradie
Je priam nepochopiteľné ako sa život dokáže človeku vysmievať do ksichtu. Ďalšou možnosťou je, že mám rozbitý dekodér a zle rozumiem znameniam.
Tak či onak, stále je to nepríjemné ako moment prezretia po dobrom kakanci, keď došiel toaleťák.
Vyvádza ma z miery, že dobre myslené veci sa v kombinácii s mojou osobou menia v katastrofu. Jasné, má na tom podiel aj moje autistické ja. V dobrej viere chcem vybočiť zo zabehaných koľají, vyliezť z ulity a skončí to fiaskom, že by som sa schovala pod gauč a týždeň sa tvárila ako chumáč prachu. Moment, keď neviem čo povedať lebo čokoľvek poviem, tak to jedine zhorším. Niektoré veci sa nedivným nedajú vysvetliť a tak som za retardovanú, keď sa neobhajujem, nebojujem a len mlčím.
Nemec si myslí, že mlčím lebo mám na saláme. Pravdou je, že mlčím lebo:
a) neviem čo povedať
b) príde mi zbytočné niečo hovoriť
Asi mi jebe...
Funguje to aj naopak. Situácia je na zvädnutý úd a zrazu príde šupa v podobe nečakanej drobnosti, ktorá to celé zneguje. A zas mlčím lebo mi skrútilo anténky z toho ako sa situácia zmenila.
Nič nie je také aké sa na prvý pocit zdá. Zo všetkého som dopletená ako sveter a neviem, čo povedať.
Tak či onak, stále je to nepríjemné ako moment prezretia po dobrom kakanci, keď došiel toaleťák.
Vyvádza ma z miery, že dobre myslené veci sa v kombinácii s mojou osobou menia v katastrofu. Jasné, má na tom podiel aj moje autistické ja. V dobrej viere chcem vybočiť zo zabehaných koľají, vyliezť z ulity a skončí to fiaskom, že by som sa schovala pod gauč a týždeň sa tvárila ako chumáč prachu. Moment, keď neviem čo povedať lebo čokoľvek poviem, tak to jedine zhorším. Niektoré veci sa nedivným nedajú vysvetliť a tak som za retardovanú, keď sa neobhajujem, nebojujem a len mlčím.
Nemec si myslí, že mlčím lebo mám na saláme. Pravdou je, že mlčím lebo:
a) neviem čo povedať
b) príde mi zbytočné niečo hovoriť
Asi mi jebe...
Funguje to aj naopak. Situácia je na zvädnutý úd a zrazu príde šupa v podobe nečakanej drobnosti, ktorá to celé zneguje. A zas mlčím lebo mi skrútilo anténky z toho ako sa situácia zmenila.
Nič nie je také aké sa na prvý pocit zdá. Zo všetkého som dopletená ako sveter a neviem, čo povedať.
Proste obdobie ticha. Tiež mám dni, keď mám pocit, akoby mi mozog nejakým divným spôsobom zaspal, či zastal a keď v tom stave prídem medzi ľudí, cítim sa ako alien (niežeby som sa tak necítila aj inokedy). Ono, to prejde, aj nespánkové noci. Len treba nájsť nejakú inšpiráciu, aby sa mozog konečne prebral a začal fungovať konštruktívnejším spôsobom ;-) Skús nejakú novú aktivitu, prípadne začni čítať o nejakej novej téme, ktorá ťa aktuálne zaujme.
OdpovedaťOdstrániťHlavně že je to ven.
OdpovedaťOdstrániť