Gaučové vlákno medzi knihami z dymu

Únava sa usádza na viečkach, cítim jej váhu a rozmýšľam nad spánkom. Teda tou atrapou, ktorá mi kradne silu. K tomu prirátajme PMS a som len atrapa ľudskej bytosti. Miestami mám až desivú chuť sa zabiť.
Zdá sa, že moje zúfalstvo je nekonečné. Akékoľvek premýšľanie je namáhavé a zvyčajne nikam nevedie. Tmavé kruhy pod očami s ktorými pripomínam zombie. Krátke skraty radosti len viac zvýrazňujú sivý svet v ktorom som sa zasekla.
Šťastie a lepšie dni sa zdajú ako čosi šialené z iného sveta.
Denne sa pýtam, kedy to už skončí alebo to snáď bude navždy?
Neviem...

Komentáre

  1. Mám sa. Nemám čas na nič tiež nespím a mám kruhy pod očami no ja to mám z materstva... normálny spánok už nepoznám a keď spím v 1,5hodinových úsekoch som rada. Bolo horšie aj lepšie nuž čo už nič nenarobím :D inak nemám čas na svoj blog a ani prečítať si ten tvoj čo ma z oboch strán mrzí.. ale verím, že raz ten čas bude... veď čo mi ostáva ha ha! ps: ďakujem že si si spomenula :)

    OdpovedaťOdstrániť

Zverejnenie komentára

Ďakovala

Obľúbené textové zvratky