Samota- večný spoločník

Niekto šalie, keď má byť chvíľu sám a niekto je sám stále.
Meditujem pri umývaní riadu a samota mi robí spoločnosť. Schovávam pred svetom, za veľkým plotom, komplexný nekonečný vesmír. Túžim otvoriť bránu a vpustiť dnu iných.
Ale je to ako hádzať jahniatka hladným levom.
Blá blá...
Nosím si v sebe vlastný vesmír a hoci by som ho chcela zdieľať s ostatnými, je to ako keby som im ukazovala zdochnuté mačiatko.
Boja sa démonov uviazatných na reťaziach. Ja viem, sú strašidelné a s ľahkosťou by roztrhali človeka. Dokážu vycítiť najslabšie miesta a zákerne zaútočiť. Je zbytočné vysvetľovať, že ich mám pod kontrolou a nič sa nemôže stať.

Mám na saláme, dokonči si článok v duchu... aj tak mi príde ako sračka, nemám energiu rozoberať všetky tie kokotiny s ktorými musím žiť a normálny človek ich nikdy nepochopí.

You are alone, because you are unique.
Jediná veta, ktorá vysvetľuje všetko

Komentáre

  1. Keď sa teraz zamýšľam nad tým, ako som sa dostala na tvoj blog, je to vcelku absurdné. V každom prípade som za to veľmi vďačná, konečne blog s perfektným obsahom - od myšlienok, cez štýl písania až po ten pocit, ktorý ich zlúčenie v človeku zanecháva.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ďakujem. Takýto komentár padne vhod a cením si ho.
      Niekedy ma prepadnú pochybnosti, že len zamorujem internet bezcennými blbosťami a potom príde takýto milý komentár.

      Odstrániť

Zverejnenie komentára

Ďakovala

Obľúbené textové zvratky