Samota- večný spoločník

Niekto šalie, keď má byť chvíľu sám a niekto je sám stále.
Meditujem pri umývaní riadu a samota mi robí spoločnosť. Schovávam pred svetom, za veľkým plotom, komplexný nekonečný vesmír. Túžim otvoriť bránu a vpustiť dnu iných.
Ale je to ako hádzať jahniatka hladným levom.
Blá blá...
Nosím si v sebe vlastný vesmír a hoci by som ho chcela zdieľať s ostatnými, je to ako keby som im ukazovala zdochnuté mačiatko.
Boja sa démonov uviazatných na reťaziach. Ja viem, sú strašidelné a s ľahkosťou by roztrhali človeka. Dokážu vycítiť najslabšie miesta a zákerne zaútočiť. Je zbytočné vysvetľovať, že ich mám pod kontrolou a nič sa nemôže stať.

Mám na saláme, dokonči si článok v duchu... aj tak mi príde ako sračka, nemám energiu rozoberať všetky tie kokotiny s ktorými musím žiť a normálny človek ich nikdy nepochopí.

You are alone, because you are unique.

Jediná veta, ktorá vysvetľuje všetko