Presne takto a nie inak?!

Ako chutí kríza osobnosti?

Ako všetky tie nechutné pocity a myšlienky, po ktorých mám chuť vyzvracať svoje vnútornosti.

Život je tak strašne nudný, stále dookola to isté len v iných verziách až napokon všetko vybledne a ostane v neznesiteľne sivom odtieni.
Nie je to o ničom konkrétnom, len o všeobecných scénaroch, ktoré sa opakujú stále dookola ako poškodená platňa.

Ak to nepokurvím ja, tak sa to dojebe samé zhodou náhod alebo to pojebe niekto iný.

So simple...

Neznášam ľudí, lebo som stále v tom, že sú rovnakí ako ja a oni sú prijebaní kokoti.
Hej, potrebujem to zo seba vychŕliť.
Hovorí sa, že Podľa seba súdim teba
A ja zažívam večné sklamanie. Akosi automaticky očakávam, že budú ľudia ako ja a oni sú to takmer vždy monštrá, podradné formy života, ktoré upaľuje v predstavách lebo si nezaslúžia viac.
Sama som zdeformovaná a pokrivená, no to, čo chodí po uliciach je takmer vždy horšie.
Ako keby boli všetci ťažko postihnutí, len ja mám akúsi ľahšiu formu.
Česť výnimkám.
Jedným uchom nechcene započujem rozhovor dvoch afektovaných pičiek a rozmýšľam, či je toto to naj, na čo sa ľudstvo zmohlo.
Výzva 200 dní nenakupovať oblečnie, topánky, kabelky, dekoratívnu kozmetiku... Ti musí jebať, keď je tvoj život len o tom.
Dám jednu obličku a nohu, len nech si po mňa konečne príde materská loď, ktorá ma tu zabudla.
Ja som ten pičus, čo stojí aj desať minút v parku a smeje sa pri pozorovaní veveričky či kormorána.

Neviem čo so svojim životom, nepasujem do tohto sveta a nech sa snažím ako chcem, tak ten svoj kúsok puzzle neviem nikde narvať, nikde nesedí, nikde neleží... ba ani nestojí.
Neviem, čo chcem, len matne tuším, čo nechcem.

Čítam si spätne tieto riadky a smejem sa. Tak absurdné, keď som vo vnútri spokojná bytosť a celé to vyznieva oveľa horšie. Chýba tomu imaginárny úškrn, ktorý by zdôraznil, že život neberiem vážne.
Nedá sa.

Mimo misu existencialistických bludov:
Kotol jebe na svoju robotu a už druhý deň pripomíname nanuky. Ak existuje niečo, čo nenávidí každá bunka môjho tela, tak je to chlad. A to som si naivne myslela, že sa zima blíži ku koncu a tento rok bola krásne mierna.
Hej kokot.... už druhý či tretí deň mrzne.
Ksicht mi kriví neznesiteľná bolesť končekov prstov hoci nosím rukavice->Vonku! Nie v byte... Keď Nežná potiahne vôdzku tak vidím všetkých svätých vo FullHD.
Dlhé tenké prsty sú nekompatibilné so zimou.
Tvár mám suchú a šupinkatú aj napriek litrom vody a tonám krému. Nie, lyžiarsku kuklu odmietam nosiť. Aj tak by mi bola zima na oči...
Dokonale rozumiem podchladeným plazom.
Teší ma, že je osobná váha odložená niekde neviem kde ju Nemec strčil. Opäť raz som sa scvrkla a opasok zapnem s ľahkosťou na tretiu dierku. Asi jediná vec kvôli ktorej by som mala plakať. No pochybujem, že plač pomôže môjmu mozgu vyhodnocovať pocit hladu lepšie.
Som ako vysoko úsporný motor. Za normálnych okolností mi stačí málo a niekedy ešte menej. Keď podávam výkon, tak si telo vypýta samé palivo.
Mala by som začať cvičiť, to by mohlo problém s chudnutím vyriešiť... ale toto riešenie som už minimálne raz spomenula a nič sa nestalo..

P.S.: O komentároch viem a som za ne vďačná ale mám v hlave tak nasrané, že nedokážem odpovedať nič normálne a pri pokusoch sedím jak dilino, tlačím a nič...

By the Way- kto sem chodí každý boží deň z Belgicka? Spambot???