Cválajúce oblaky

Ak sa ma opýtaš, čo je podľa mňa charakteristické pre Brémy a nechceš počuť otrepané klišé, tak sú to cválajúce oblaky.
Nikdy som nebola na mieste, kde by oblaky plynuli nebom tak rýchlo ako tu. Stačí sa zastaviť a dvihnúť zrak. Nebeské divadlo na ktoré netreba lístok.
Na mnohých záznamoch z bezpečnostných kamier rôznych budov musím vyzerať zvláštne. Zastaviť sa o jednej ráno počas venčenia psa na chodníku a pozerať hore hodnú chvíľu.
Stále lepšie ako keď Nežná začne tlačiť hnedú poštu v predzáhradke kancelárskej budovy a niekoľko párov očí spoza skla sleduje ako najprv skrehnutými prstami neviem otvoriť sáčok, potom naháňam psa, ktorému visí kus hovna na mojom vlase z riti a nakoniec zúfalo hľadám zvyšok hovna medzi mulčovaciou kôrou. Nemci totiž vo veľkom holdujú oknám cez ktoré vidieť dnu a je jedno, či je to dom, kancelária, úrad, banka... Pre mňa nepochopiteľné ale na druhej strane môžem zvedavo čumákovať. Ja si také dovoliť nemôžem lebo s radosťou pobehujem nahá alebo aspoň polonahá a kým mi diváci neplatia, tak majú smolu...