Čo sa to deje?

Posledných 5 dní sa mi každú noc sníva sen. Snažím sa prísť na to prečo, nie je to totiž normálne v mojom svete. Rozpoznám, kedy je sen spôsobený tým, že som pozerala nejakú blbosť, inokedy je to len náhodná spleť obrazov vyprodukovaná mozgom a kedy ide o čosi dôležité.
Tu si neviem rady a irituje ma to.


Posledný sen bol zvláštny (5): 
Matne si spomínam, že na začiatku som riešila zákazku, lebo som mala na starosti ťažké stroje. Odskočila som si do baru, kde som si otvorila účet a dala si pitie. Potom sa ku mne primotala nejaká mladá žena, no kontext prečo a ako vyšumel. Mala som sa stretnúť s Pánom Strojov na čo som sa veľmi tešila a tá žena bola vcelku príjemná, tak mi jej prítomnosť skracovala čakanie. V jednom momente mi začala rozprávať ako nedávno cestovala vlakom a Pán Strojov ju znásilnil. Ostala som k tej informácií rezervovaná. Ona bola nie veľmi pekná a značne pri tele, nepasovalo mi to k nemu. Poznám ho inak, bez jediného náznaku monštra v ňom. Pomyslela som si, že pravdu sa dozviem jednoducho v momente, keď príde, stačí sledovať výraze tváre tých dvoch. Tak či onak, aj keby to bola pravda, nezmenilo by to nič na mojom názore na jeho osobu. Ostala som prekvapivo chladná s ľahkým úškrnom, násilník alebo nie, mňa sa to netýka, ja som nedotknuteľná. Musela som si odskočiť na wc, keď mi zazvonil telefón, že už je tu, prišiel skôr lebo chcel stráviť viac času so mnou.
Tesne pred tým ako sa tí dvaja stretli tvárou v tvár ma zobudila Nežná...

Noc pred tým(4):
Snívalo sa mi, že som sa nedopatrením dostala medzi rebelov, ktorí zvádzali súboj so štátom. Polovica z nich boli aziati a ja som sa snažila schovať čo najďalej od konfliktu. Na Subaru som sa túlala odľahlými lesnými cestami. Les bol na začiatku leta nádherný ale vojsko a rebeli boli všade...

Ďalšia noc (3):
Pamätám si len to, že som si nechala zväčšiť pery (aká kokotina!). Smiala som sa z toho, že injekcie fungovali okamžite a ja som mala veľké gamby, ktoré som si necítila.

Prvý sen, ktorý si pamätám z tejto zvláštnej série bol takýto(1):
No najprv to začalo tým, že som sa mala stretnúť s nejakou ženou v nobl kancelárskej budove. Mala to byť nová kamarátka. Tak sme sa stretli vo zvláštnej kaviarni v tej budove ale bolo to hrozne trápne. Hlavne v momente, keď mi povedala, že mám niečo na tvári a nakoniec vyplynulo, že mám zvyšky obeda v kútikoch. Snažila som sa to nejak zakecat ale nepomohlo. Potom mi dala hromadu nepoužitej kozmetiky s tým, že ona si to kúpila ale nevyužije to lebo jej nesadla farba a bla bla bla. Tak som si to strčila do kabelky a z nejakého dôvodu sme sa rozdelili.
Už si nepamätám ako ani prečo ale po tom stretnutí som šla do jednej firmy, kde má všetci posielali kvôli práci. No došla som tam a stelesnene peklo. Niečo ako minifabrika kde montovali nejaké kabliky a súčiastky. Ja som z toho bola jeleň a do toho tam boli skoro všetko ženy, ktoré si robili navzájom napriek a obuli sa aj do mňa hoci som sa tam bola len pozrieť a skúsiť. Potom sa tam zrazu objavil Autista z Lectry, pracoval tam a mal pauzu, tak sme sa zavítali a samozrejme to vyprovokovalo tupé sliepky, tak sme sa dohodli, že potom dáme pivo. Odišla som a cestou domov som šla cez sídlisko, už bol večer a ja som cestou plašila mačky, ktoré tam niekto kŕmil. A viac si nepamätám aj keď viem, že sa ešte čosi dialo doma....(skopírované zo správy Tichej Vode, preto tá odlišná forma, nechcelo sa mi to prepisovať)

Druhý sen poskladaný z dvoch nesúvisiacich snov(2):
Bola niekde na vidieku a nejaký typek, ktorého som poznala našiel dvoch psov ale nemohol si ich ďalej nechať a posunul ich ku mne. Boli to dvaja evidentne z jednej rodiny, na krku mal každý pekný obojok a na ňom nelogicky veľkými číslami dátum narodenia. Tak som sa rozčuľovala čo to za kktinu. Potom sa niekde v poli vyjebal kamión. Celý sen sa odohrával v noci.

Druhý sen bol taký krimi o ťažko mentálne postihnutom dievčatku. Ten sen som sledovala ako divák a bol o tom, že vyšetrovateľka bola poslana do domu, kde sa o to dievčatko staral opatrovnik. Druhý vyšetrovateľ komunikovať s vyšetrovateľkou, lebo s tou holkou predtým pracoval. No v skratke to dievčatko v akomsi záchvate dobodalo opatrovníka čomu vyšetrovateľka nedokázala zabrániť a nevedela ju dostať pod kontrolu. Tak jej druhý poradil aby zahrala na piane stupnicu ale takú inú (on to tam vysvetľoval a vo vzduchu sa kreslili noty) no a to ukľudnilo toho malého démona.

Číslo v zátvorke udáva poradie (hej, štýl jak u debilov ale o pol roka si to nebudem pamätať a budem lúštiť, čo za enigma kódy som to myslela).
Príde mi to zvláštne, poznám ako sa mi snívajú sny a tieto sa vymykajú normálu. K tomu ma to vyčerpáva a ráno sa budím s plnou hlavou otázok na ktoré neexistujú odpovede. Mám tak trochu boja, lebo už nie raz ma podvedomie varovalo snami a ja tým dnešným nerozumiem...

Komentáre

  1. Možno máš niekde v podvedomí nejakú nevyjasnenú dilemu, a týmto spôsobom sa ti chce pripomenúť?

    OdpovedaťOdstrániť

Zverejnenie komentára

Ďakovala

Obľúbené textové zvratky