Rozpoltená vo vzduchoprázdne
Jej sklamaný hlas znie v nekonečnej slučke. Vypaľuje sa do mňa ako svietiacia oceľ. Neuhýbam, nevzpieram sa.
Pár preliatých sĺz, lebo to zasiahlo najcitlivejšie miesto. Vykričať si hlasivky len aby to prestalo. Rozbehnúť sa proti stene, nech je aspoň na chvíľu sladká tma.
Koho to vlastne bolí?
Ego? Vedomie? Znetvorenú časť, ktorá si ubližuje v kúte?
Zmes pocitov, ktoré sú aj nie sú pravdivé. Možno som už vo vnútri mŕtva.
Možno len otváram staré rany... vedome
Ako zle zrastená kosť, ktorú treba zlomiť ešte raz.
Podávala by som pokrčený papierik ľuďom a na ňom by bolo: Neviem čo robiť. Neviem kam ísť. Neviem čo chcieť. Neviem nič!
Zúfalé, úbohé, tragikomické... Lebo vo vnútri, pod všetkým tým blatom, sedím pokojná a s úsmevom.
Je to len život a ten občas bolí.
Pár preliatých sĺz, lebo to zasiahlo najcitlivejšie miesto. Vykričať si hlasivky len aby to prestalo. Rozbehnúť sa proti stene, nech je aspoň na chvíľu sladká tma.
Koho to vlastne bolí?
Ego? Vedomie? Znetvorenú časť, ktorá si ubližuje v kúte?
Zmes pocitov, ktoré sú aj nie sú pravdivé. Možno som už vo vnútri mŕtva.
Možno len otváram staré rany... vedome
Ako zle zrastená kosť, ktorú treba zlomiť ešte raz.
Podávala by som pokrčený papierik ľuďom a na ňom by bolo: Neviem čo robiť. Neviem kam ísť. Neviem čo chcieť. Neviem nič!
Zúfalé, úbohé, tragikomické... Lebo vo vnútri, pod všetkým tým blatom, sedím pokojná a s úsmevom.
Je to len život a ten občas bolí.
Skrátim tvoj článok na twitter status: som v 3,14či a "zároveň sedím pokojná a s úsmevom". Na mňa rozpor ako diera v Titanicu, alebo daj recept. :)
OdpovedaťOdstrániťNeviem ako to majú iní ľudia ale ja zvládam cítiť aj viac ako jednu emóciu. U mňa nie je nič nezvyčajné, že sú to dve protichodné sily, ktoré sa navzájom premiešávajú a záleží len na uhle pohľadu.
OdstrániťAle máš recht, som v pitevni ale to nevadí, život plynie ďalej a ja s ním 😊
Dcero, kde jsi? :)
OdpovedaťOdstrániť