Pokušenie vzdať sa je najsilnejšie vždy tesne pred víťazstvom.

Už ste si niekedy menili náušnicu s kombinačkami?

Bolo to celkom vtipné, keď som si do kombinačiek skoro pricvikla ucho ale akosi nemám oči ako slimák a zrkadlo mi tiež veľmi nepomohlo. Teraz ma bolí ucho. Nie kvôli kombinačkám ale kvôli tomu, že som nevedela trafiť do dierky. Skoro som si urobila ďalšiu dierku...
To mám za to, že používam piercingy ako náušnice a jedna potvora nešla odšrubovať. Tiež to chce trpezlivosť napchať piercing určený na inú časť dela do ucha. Najbližšieho pol roka mám pokoj, kým nepríde nutkavá potreba pre zmenu.

Mám chuť vlniť sa v rytme hudby a nechať svet zaniknúť, stať sa len pohybom, rytmickým a premenlivým, bez existencie času. Plynúť...
Miesto toho sedím v šere, občas hodím očkom na driemajúcu Nežnú. V hlave mám všetko a nič. Svet okolo mňa sa akosi divne zakrivuje.
A tým nemám na mysli to, ako som sa ojebabrala s hodinkami a práčkou. Nemec má na stole hodiny, ktoré ukazujú letný čas a ja som si to akosi neuvedomila. Podľa nich mala práčka doprať, lenže jej ostávala do konca hodina. Tak som skrčila obočie s myšlienkou, že tej práčke preskočilo. Až o hodný kus neskôr mi doplo, kde sa stala chyba.

V poslednej dobe sa mi stáva, že mi ľudia tvrdia, že mi povedali o niečom ale ja o takej informácii neviem.
Viackrát sa mi to stalo s Nemcom, keď on tvrdil, že mi nejakú dôležitú informáciu povedal ale ja som o ničom takom netušila. V prípade fakt dôležitých vecí to môže spôsobiť pranie o druhej v noci, lebo na ďalší deň potrebovuje svoje veci.
Informácie sa môžu stratiť v preklade, či zamotať v jeho ADHD ale i tak je to nepríjemný útok na moje vnímanie. Je nepríjemné pochybovať o vlastnej pamäti a vnímaní. Hlavne, keď v sebe nemám ani najmenšiu pochybnosť.
Včera sa udiala podobná ale banálna situácia.
Tichá Voda mal už dlhšie problémy s telefónom a ja som sa ho opýtala ako na tom je. Z neho vyliezlo, že má nový mobil takmer dva týždne. Mierne zarážajúce, keď o ňom viem pomaly aj to, kedy naposledy kakal.
V jeho verzii mi hovoril, že si berie nový mobil a posielal mi aj fotku. Kvalitný úder na moje vedomie. Časť mňa začala silno pochybovať o mojom vnímaní reality, druhá časť si stála za svojim, že nič také sa neudialo. Chcela som vedieť, či mám problémy s realitou alebo sa to nestalo.
Presliedila som konverzáciu krížom krážom, vyskúšala rôzne kľúčové slová, pozrela prijaté fotky.
Nič.
Nenašla som nič, čo by sa k takej konverzácii približovalo.
Zvláštne ako sa subjektívna realita môže zakrivovať a miešať.

Čo z toho, čo vnímame je vlastne skutočné? Koľko spomienok sa nám kontaminuje predstavami? Koľko vecí sa v skutočnosti nestalo?

Uľavilo sa mi, že to nebola moja myseľ, ktorá niečo domotala. Stále je to však nepríjemná pripomienka toho aká krehká je realita.