Strašne si želám písať ale nejde to

Urobila som si ďalšiu kávu, pretože PMS serie na všetko a z prostého bytia robí neznesiteľnú výzvu.

Káva na upokojenie...

Neviem prečo mi práve káva prináša uspokojenie, keď sa ako maličká loďka snažím prežiť hormonálnu búrku na otvorenom mori. Niekedy sa rozplačem pri pohľade na špinavý riad v dreze a potom nachádzam útechu pri pohľade na temnú horkosť ukrytú v bielom hrnčeku. Káva ako maják, keď ma z každej myšlienky na jedlo napne a pri tom túžim do seba dostať aspoň niečo.
Čestvo pomletá, prekvapkávaná, bez mlieka a cukru. Tmavá a horká, hrubá a neotesaná ako ja. Niektoré veci sú takto najlepšie, vynikne ich podstata bez príkras a oblbovákov. Ak nedokážeš vypiť kávu bez cukru, tak máš rád cukor a nie kávu...
Doloristická časť mňa sa snaží utopiť v hrnčeku. Melanchólia nemôže viac zafarbiť kávu, nikto sa tak nedozvie pravdu.

Snažím sa písať, no po pár riadkoch sa ozubené koliesko zasekne a ja nie som schopná zatlačiť. Ak som sa niečo o sebe naučila, tak to, že v takýchto prípadoch je lepšie nebabrať to. Moje podvedomie je citlivé a každú kokotinu mi vráti aj s úrokmi a prebdeté noci či nočné mory nie sú práve príjemné.
To je tak, keď žijem s bytosťou, ktorá mi každý pokus o znásilnenie škaredo oplatí.

Môj posledný pokus:
Niektoré veci v živote sú veľkou záhadou. Obyčajné veci, ktoré spôsobujú nečakané problémy alebo prekvapenia.
Netuším prečo ale sa po zjedení cestovín s paradajkovou omáčkou poseriem. Zjem svoje cestoviny a do desiatich minút ma tlaky v bruchu donútia utekať na wc. Nebolí to, dalo by sa to prirovnať k vypitiu teplej vody so sirupom, funguje to rovnako. Zaujímavé je, že v iných kombináciach mi to nič nerobí...
Aspoň mám v prípade zápchy prírodný recept ušitý presne na mieru. Ja viem, debaty o hovnách sú divné ale kto nekaká, nech sa prihlási v komentároch.
Všetky božie stvorenia musia kakať!
Chcela som pokračovať o tom ako záhadne smrdia niektoré kúsky tmavého oblečenia po vypratí. Chcela som aj o tom ako "mydlo na vlasy" s ktorým som mala zlú skúsenosť, zgrclo ešte aj chlpy na Nežnej. Chcela som ale nešlo to.
Slová prestali prúdiť a prišla otázka, k čomu by taká chujovina vlastne bola? Oceán Pochybností v ktorom sa viac a viac topím. Všetko stráca zmysel, dokážem len pochybovať.
Presťahovala som Trupáreň aby som si užila utrpenie z pohľadu na dátum posledného článku. Bezcenné sračky, ktoré publikujem aby tu nebolo prázdno ako v mojej hlave. Nechutné textové grcanice, lebo na nič lepšie sa nezmôžem. Nie teraz...
Užívam si toto utrpenie, nič iné mi totiž neostáva. Pochybujem o svete i o sebe a nepomáha ani to, keď sa ku mne dostane povzdych "Prečo nie je viac žien ako ty?"
Ach, kurva....
Neviem, možno je to tým, že som divná. Možno je divný svet a ja som vlastne v poriadku. Možno je chyba v autorovi otázky.

"Ty si občas prekvapivo logická na ženu"

Keby som nebola, tak tento svet zhorí... Čo je na tom tak zvláštne, že rozumiem veľa veciam a nerobím drámu?!

Už aby to skončilo