A koľko vrát odomknúť, kým si môžem oddýchnuť?

Nalej

Mám otázku: To sa realita tak pokrivila alebo mám problém s vedomím? Čas totiž beží, že ani neviem. Neplynie po minútach ale tečie v prúde. Nedokážem ho zachytiť v celku, príliš silný, príliš veľký
Neviem, či sa z toho smiať alebo plakať. Sériozne, neviem to posúdiť. Proste som tým svojím divným spôsobom a neviem. Netuším, čo si o tom myslieť, neviem k tomu zaujať žiaden postoj. Som..
Kým je taký stav beztiaže v práci tak sa to ešte dá prežiť. Také to, keď ťa ako v trápnom filme nútia riešiť sociálne konflikty a po vypočutí upravených verzií reality si máš vybrať, na koho stranu sa pridáš. A ty proste nevieš lebo ani jeden z nich nie je úplne v práve. Stojíš tam s prijebaným výrazom ako posledný autista. Lebo byť divný je občas strašne funny.



Komentáre

  1. Mám neochvějný pocit, že tě něco hodně trápí. To, jak jsi na pár dní zmizela z blogu a pak poslední dva články... Ale věřím, že se to zase zlepší. Nakonec, každý máme svou pravdu a díky odlišnému vnímání i svůj svět. A přece nemůžeme nechat náš vlastní svět rozházený a v chaosu či smutku. Na to je moc cenný :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Je to na prd, nie som vo svojej koži... ešte keby som tušila ako sa z toho celého vymotať. ach jooo

      Odstrániť

Zverejnenie komentára

Ďakovala

Obľúbené textové zvratky