Ľudia s diagnózou Kokotizmus
Vždy ma dostane čoho sú ľudia s diagnózou Kokotizmus schopní. Zažila a videla som už kde čo, no vždy sa objaví nová úroveň.
Ľudská úbohosť nepozná dno.
Včera sme sa vybrali s Nežnou na prechádzku do parku. Už som si zvykla na feťákov v kríkoch, ktorí si to strieľajú do žily aj za bieleho dňa. No včerajšok ma odrovnal.
Na brehu jazera, v kríkoch, si to chlapík strieľal do žily a vedľa neho asi 4 ročné blonďavé dievčatko. Je k neuvereniu ako niekto dokáže skurviť malú nevinnú bytosť a zamiešať jej na kvalitnú traumu z detstva.
Neviem, čo na to viac povedať. Takéto situácie sa dejú, diali sa a budú sa diať. Názor a komentár k tejto situácii nech si urobí každý sám...
Ešte do nedávna sme bývali v pokojnom obytnom dome, kde netrebalo nikdy zamykať. Päť bytových jednotiek z toho len tri obývané.
Zamykať? Na čo?!
O staručkej pani (mom of landlord), či snobskom staršom manželskom páre som mala len hmlisté idície. Raj pre niekoho ako ja, kto sa snaží byť tieňom a svojou existenciou neobťažovať ostatných.
Lenže nič netrvá večne a po dlhej a nervy drásajúcej rekonštrukcii, keď sa občas robotníci pomýlili a vošli do nášho bytu sme začali používať ťažký kovový kôš ako blokádu. A tento tik nám, našťastie, aj ostal.
Nasťahovali sa sem snobskí kokoti, údajne rodina starostu a zábava mohla začať!
Piča prijebaná nedokáže ovládať svoju zvedavosť a bez zaklopania a na drzovku sa pokúšala už viackrát dostať do násho bytu.(Z rozhovoru započutého spoza dverí, keď ju ktosi z jej rodiny upozornil, že tu niekto býva len odvetila, že ona chce vedieť ako to tu vyzerá).
Posledný incident sa odohral pár dní dozadu. Bol čas, kedy sa Nemec mal vrátiť domov. Dojem prázdneho bytu vyvolával fakt, že som hodiny čítala knižku na gauči, Nežná driemala pri mne a rádio hralo ticho ako jemná kulisa. Kým som si uvedomila, čo sa zas deje, tak sa Piča spamätala a dala na ústup. Jej pokus o vniknutie zablokoval kovový kôš za dverami a pri dverách ostala dávka parfumu ako z drogérie (Jo, nemci majú úchylku najebať na seba tonu parfumu).
Boh chráň, že sa to zopakuje ešte raz. Som mierumilovný tvor ale takúto hrubosť a kokotizmus už ďalej tolerovať nemienim.
Ešte raz a zažije rozbesneného démona, kurvu z najhlbšieho pekla, stelesnený hnev. Mám hlas, ktorý dokáže burácať a trhať ušnie bubienky.
Teším sa na ten moment, bude to zábava!
Ľudská úbohosť nepozná dno.
Včera sme sa vybrali s Nežnou na prechádzku do parku. Už som si zvykla na feťákov v kríkoch, ktorí si to strieľajú do žily aj za bieleho dňa. No včerajšok ma odrovnal.
Na brehu jazera, v kríkoch, si to chlapík strieľal do žily a vedľa neho asi 4 ročné blonďavé dievčatko. Je k neuvereniu ako niekto dokáže skurviť malú nevinnú bytosť a zamiešať jej na kvalitnú traumu z detstva.
Neviem, čo na to viac povedať. Takéto situácie sa dejú, diali sa a budú sa diať. Názor a komentár k tejto situácii nech si urobí každý sám...
Ešte do nedávna sme bývali v pokojnom obytnom dome, kde netrebalo nikdy zamykať. Päť bytových jednotiek z toho len tri obývané.
Zamykať? Na čo?!
O staručkej pani (mom of landlord), či snobskom staršom manželskom páre som mala len hmlisté idície. Raj pre niekoho ako ja, kto sa snaží byť tieňom a svojou existenciou neobťažovať ostatných.
Lenže nič netrvá večne a po dlhej a nervy drásajúcej rekonštrukcii, keď sa občas robotníci pomýlili a vošli do nášho bytu sme začali používať ťažký kovový kôš ako blokádu. A tento tik nám, našťastie, aj ostal.
Nasťahovali sa sem snobskí kokoti, údajne rodina starostu a zábava mohla začať!
Piča prijebaná nedokáže ovládať svoju zvedavosť a bez zaklopania a na drzovku sa pokúšala už viackrát dostať do násho bytu.(Z rozhovoru započutého spoza dverí, keď ju ktosi z jej rodiny upozornil, že tu niekto býva len odvetila, že ona chce vedieť ako to tu vyzerá).
Posledný incident sa odohral pár dní dozadu. Bol čas, kedy sa Nemec mal vrátiť domov. Dojem prázdneho bytu vyvolával fakt, že som hodiny čítala knižku na gauči, Nežná driemala pri mne a rádio hralo ticho ako jemná kulisa. Kým som si uvedomila, čo sa zas deje, tak sa Piča spamätala a dala na ústup. Jej pokus o vniknutie zablokoval kovový kôš za dverami a pri dverách ostala dávka parfumu ako z drogérie (Jo, nemci majú úchylku najebať na seba tonu parfumu).
Boh chráň, že sa to zopakuje ešte raz. Som mierumilovný tvor ale takúto hrubosť a kokotizmus už ďalej tolerovať nemienim.
Ešte raz a zažije rozbesneného démona, kurvu z najhlbšieho pekla, stelesnený hnev. Mám hlas, ktorý dokáže burácať a trhať ušnie bubienky.
Teším sa na ten moment, bude to zábava!
Kokotizmus je závažná diagnóza a zo skúseností viem,
že s ľuďmi trpiacimi kokotizmom nemá zmysel
sa bavkať v rukavičkách...
Komentáre
Zverejnenie komentára
Ďakovala