Nelogický výgrc malých huňatých kúskov myšlienok

Cítim sa tak trocha ako anime postavička, ktorej odsekli ruku a krv strieka ako fontánka. Mne síce nič neodsekli no pocit je rovnaký. Krv, všade samá krv!
Vždy ma fascinuje, keď vleziem do sprchového kúta a premieňam vodu na "víno" ako jeden nemenovaný ježid. Zistila som totiž takú vec, že moje telo ma prirodzene sklony nesviniť si pod seba. Tak si moja maternica počká až vleziem do sprchy a potom sa párkrát nadšene ponatriasa aby zo mňa vypadli zábavné chuchvalce.
Ona mi dokonca dáva najavo, že by bolo fajn ísť na wc, keďže sa chce ponatriasať a obetovať krv mocným bohom.
Žiaľ, stále sme len na začiatku a superschopnosť vypúšťať krv na povel neviem. No raz možno...
Ak niekoho poburuje čítanie o menštruáci, tak ho sklamem. Menštruáciu mala aj tvoja mama... Nie, nie je to pokus o urážku ale prostý fakt.
Mne na tom nepríde nič nechutné či neslušné. Občas sa mi podarí zadžabať sa. Koniec koncov je to len odlupnutá sliznica a krv, nič rádioaktívne.
Biológia.

Včera sa mi usadila v hlave myšlienka, že ľudia dávajú prednosť nešťastným. Niekto vo väčších sračkách proste menej dráždi. Šťastie sa totiž neodpúšťa, je to ťažký hriech.
Ľudia sa radšej ľutujú vo svojom bahne. Šťastný im narúša ich akt sebaľútosti.

Chlap spí. Nežná spí tiež, čo je v jej prípade úspech. Teda aspoň pre mňa. Život sa v spomalenom rytme točí ďalej. Slnko vychádza a zapadá. Čas plynie a ja to všetko sledujem z pohodlia svojej výšky.
Nech sa deje, čo sa má diať.

Možno pôsobím dojmom silnej osoby, no pravdou je, že niekde pod tým hrubým brnením sa skrýva krehká žena, ktorej obyčajné kvietočky natrhané z lásky urobia lepší deň. Mám ich odložené v zápisniku.
Mám slabosť na drobnosti s jasným rukopisom darcu.

Mala by som ísť spať. Z ulice sa nesú zvuky rozbíjajúcich sa fľašiek a alkoholom opojených kreatúr. Svet za oknom mi je tak vzdialený. Ani neviem, kedy som sa stala takouto. Nebola som taká vždy. Minulosť sa zdá ako vzdialený sen, ktorý nikdy nebol skutočný. Až na tie jazvy...

Dosť by ma zaujímalo čo vymyslí Vesmír s Nemcovym kamarátom Námorníkom. Námorníka už dlhšie upodozrievam z toho, že mu v hlave tancujem nahá. Nemec mu zrejme čosi povedal v rámci mužských debát a od toho momentu na mňa divne pozerá. Vždy vychváli do neba akú úžasnú kávu som urobila a ja som trápne ticho lebo mám error v hlave. Fakt neviem či je tá káva tak výnimočná alebo je to druh všeobecného komplimentu, ktorému som ešte neporozumela. Iné vysvetlenie neberiem.
A aby som to pohnojila, tak som ho šťuchla na FB. To, že za tým bola zvláštna situácia mi aj tak nikto neuverí. Poslal mi žiadosť, ja som ju potvrdila a až potom mi došlo, že to čo uvidí na mojej nástenke môže byť problém. Radšej nechcem vedieť, čo si o mne myslí po tom, čo videl moju záľubu v umeleckom spracovaní sexu a aktov.
Asi som si veľmi nepomohla...
Čo už, toto som ja. Jediný bod, ktorým som si istá.

Verím, že Vesmír má v rukáve zaujímavé prekvapenie. Vytiahnúť si dvakrát po sebe rovnakú tarotovú kartu o šťastí je v mojom svete silno podozrivé. Niečo tu smrdí. Naposledy ma nemohlo nič pripraviť na to prekvapenie.
Už by som mohla dostať bakalára z ohýbania (*˘︶˘*) ale to je tajomstvo...

Komentáre

Obľúbené textové zvratky