Záblesky starého Vesmíru
Tragickosť bytia sa leskne vo svetle sviečky. Vyniká v temnote noci ako kvapky jasno červenej krvi na bielom mramore. We born to die. Zatváram pred jej prítomnosťou oči ale Smrť lemuje moje pohyby. Nevidím ju ale dovoľuje mi cítiť jej prítomnosť.
Niekedy je Smrť jediná šanca ku krajším zajtrajškom. Stačí urobiť krok jej smerom. Studené prsty zovrú zápästia a ponoria moje ruky do teplej krvi. Stále tak teplá. Čerstvá...
Ticho a Tma sa menia v statných dobermanov. Ostré vrčanie rytmicky pretína vzduch. Ticho a Tma nechcú svetlo ani hluk. Nedotknú sa mojich vystretých rúk.
Všetci počujú ako mi pulzuje krv. Splašené srdce sa upokojuje a začína pripomínať lenivé vlnobitie za bezmesačnej noci.
Zrazu sa krv sfarbí do čierna, prudko ma napne. Cítim ako sa každou sekundou rozlieva jed naprieč telom. Tá vec vo mne je nechutná. V ústach sa mi hromadia sliny, ten moment sa blíži. Prehýbam sa a snažím sa toho zla zbaviť. Kyselina mi leptá pažerák a na podlahu dopadajú kúsky surového mäsa a žalúdočnej kyseliny.
Pomaly sa narovnávam a psy neváhajú a žerú. Utieram si ústa, Smrť mi nastavuje zrkadlo. Tvar mi zdobí krvavá šmuha.
Odpovedám na nevypovedanú otázku. Stačí si dokresliť ďalšiu šmuhu. Nie som svätá. Hriešnik nehodný Kráľovstva Nebeského.
Vychutnávam si pohyb ruky do ktorého dávam elegantné gesto. Pozorne sleduje každý môj pohyb a tá príjemná kovová chuť.
Smrť ma chytá okolo pása, zatváram oči a svet okolo prestáva existovať. Len bytie v ničote. Vedomie stiahnuté z tela. Nestihnem sa ani zorientovať, keď prvý krát prenikne do mňa. Bytie sa spomaľuje a Vedomie sa koncentruje do jediného bodu. Dokonalý prienik. Energia pohybu stláča Vedomie až do bodu, keď exploduje supernova.
Niekedy je Smrť jediná šanca ku krajším zajtrajškom. Stačí urobiť krok jej smerom. Studené prsty zovrú zápästia a ponoria moje ruky do teplej krvi. Stále tak teplá. Čerstvá...
Ticho a Tma sa menia v statných dobermanov. Ostré vrčanie rytmicky pretína vzduch. Ticho a Tma nechcú svetlo ani hluk. Nedotknú sa mojich vystretých rúk.
Všetci počujú ako mi pulzuje krv. Splašené srdce sa upokojuje a začína pripomínať lenivé vlnobitie za bezmesačnej noci.
Zrazu sa krv sfarbí do čierna, prudko ma napne. Cítim ako sa každou sekundou rozlieva jed naprieč telom. Tá vec vo mne je nechutná. V ústach sa mi hromadia sliny, ten moment sa blíži. Prehýbam sa a snažím sa toho zla zbaviť. Kyselina mi leptá pažerák a na podlahu dopadajú kúsky surového mäsa a žalúdočnej kyseliny.
Pomaly sa narovnávam a psy neváhajú a žerú. Utieram si ústa, Smrť mi nastavuje zrkadlo. Tvar mi zdobí krvavá šmuha.
Odpovedám na nevypovedanú otázku. Stačí si dokresliť ďalšiu šmuhu. Nie som svätá. Hriešnik nehodný Kráľovstva Nebeského.
Vychutnávam si pohyb ruky do ktorého dávam elegantné gesto. Pozorne sleduje každý môj pohyb a tá príjemná kovová chuť.
Smrť ma chytá okolo pása, zatváram oči a svet okolo prestáva existovať. Len bytie v ničote. Vedomie stiahnuté z tela. Nestihnem sa ani zorientovať, keď prvý krát prenikne do mňa. Bytie sa spomaľuje a Vedomie sa koncentruje do jediného bodu. Dokonalý prienik. Energia pohybu stláča Vedomie až do bodu, keď exploduje supernova.
Neostane nič, len prázdno z tragédie života...
Komentáre
Zverejnenie komentára
Ďakovala