Ach tie vlasy

V tomto štádiu to chce už plánovať dopredu. Moja neobľúbená činnosť...
Stála som v kúpeľni nahá a sledovala svoj odraz v zrkadle. Už pokorili pupok a rastú ďalej. Moja veľká márnivosť- vlasy.
Po uistení, že dnes nikam nepôjdeme som im najprv dopriala zábal s kokosovým olejom. Konce by potrebovali podstrihnúť ale som paranoidná a neverím kaderníčkam tu. Mám svoju rokmi overenú najsamlepšiu na svete ale tá je ďaleko...
Takže navlhčiť, nacapkať na konce kokosák a schovať do igelitky pod uterákom. Nechať pol hodinu, hodinu pôsobiť a wu a lá! Kokosák nejakým zázračným spôsobom vyplní vlas, opticky zredukuje škaredé konce a vlasy sa dajú ľahko rozčesať.
Stála som v sprche, voda stekala po mojom tele a užívala som si ako ma vlasy šteklili na zadku. Pod tiažou vody, ktorá ich dokonale vyrovná sa dotýkajú priesmyku medzi polkami.
Asi sú už dlhé, ja to nerozoznám, žijem s nimi každý deň. Zaujímalo by ma, kedy príde moment, keď si poviem, že sú už príliš dlhé. Zatiaľ ma rozčuľujú nové vlásky, ktoré mi odstávajú uprostred čela ako chocholček papagája a s každým umytím je to horšie. Musím počkať až odrastú, do vtedy ich môžem skúšať učapkávať... veľmi to nepomáha
Ale ten pocit, keď sú čerstvo umyté a vejú vo vetre je úžasný. Dobre rozumiem zvieratám, keď sa tešia zo svojho krásneho kožuchu alebo hrivy.
Už len počkať aby vyschli...