Temný deň mysle
Umývala som riad a z očí sa mi valili slzy, ktoré vytvorili hmlistý závoj na mojom zraku. Riad som videla ako rozmazanú machuľu a umývala ho čisto náhodne. Vzlyky sa striedali s chvíľami, keď som neprítomne už tretí krát umyvala ten istý kus riadu...
Nežná leží na mne a ja cítim jej bijúce srdce na bruchu. Ten pocit je pre mňa vždy príjemný a nepríjemný zároveň.
Srdce, ktoré bije len pre mňa- tak krásne a tak škaredé zároveň. Vybrala si ma ako svoj zmysel života, bezo mňa zahynie...
Nežná je nepredvídateľná, jej správanie je často obrovským prekvapením. Aj dnes ma prekvapila, keď sme sedeli vo veterinárnej ambulancii a čakali kedy prídeme na radu. Trasúca sa ale bez pokusu o útek.
Veterinárna ambulancia je pre ňu peklo. Vždy jej tam ublížia a doktor(ka) ju chytá bez hanby na chúlostivých miestach. Tiež by som sa netešila, keby ma obchytkával cudzí človek a skoro stále mi zabodol ihlu do tela.
Brali jej krv na testy a sestrička sa veľmi nenatrápila. Nežná stála na stole ako bábika, nechala si zaškrtiť labku, necukala sa ani nekvičala, keď jej doktorka napichla žilu. Nepokúsila sa pohrýzť, iba upierala svoje nešťastné oči na mňa. Nádherne červená krv si našla cestu aj pomedzi skúmavky a kvapkala na zem. Krv Nežnej...
Keď už bolo po všetkom, začala namiesto úteku ňuchať a hľadať zdroj prenikavej vône. Doktorka jej podala kúsok sušenej kože. Musela som Nežnej dať povolenie, že si to môže zjesť. Pri tom mimo domu nezje skoro nič a od cudzích si nezoberie.
10 dní kým sa dočkáme výsledkov a uvidíme čo ďalej. Hrozne si želám aby sa jej problémy vyriešili. Chcem si ju bezstarostne užívať kým tu ešte je. 10 rokov je aj nie je veľa. Pre mňa je to veľmi veľa a každý deň navyše beriem ako dar, nie samozrejmosť.
Nežná leží na mne a ja cítim jej bijúce srdce na bruchu. Ten pocit je pre mňa vždy príjemný a nepríjemný zároveň.
Srdce, ktoré bije len pre mňa- tak krásne a tak škaredé zároveň. Vybrala si ma ako svoj zmysel života, bezo mňa zahynie...
Nežná je nepredvídateľná, jej správanie je často obrovským prekvapením. Aj dnes ma prekvapila, keď sme sedeli vo veterinárnej ambulancii a čakali kedy prídeme na radu. Trasúca sa ale bez pokusu o útek.
Veterinárna ambulancia je pre ňu peklo. Vždy jej tam ublížia a doktor(ka) ju chytá bez hanby na chúlostivých miestach. Tiež by som sa netešila, keby ma obchytkával cudzí človek a skoro stále mi zabodol ihlu do tela.
Brali jej krv na testy a sestrička sa veľmi nenatrápila. Nežná stála na stole ako bábika, nechala si zaškrtiť labku, necukala sa ani nekvičala, keď jej doktorka napichla žilu. Nepokúsila sa pohrýzť, iba upierala svoje nešťastné oči na mňa. Nádherne červená krv si našla cestu aj pomedzi skúmavky a kvapkala na zem. Krv Nežnej...
Keď už bolo po všetkom, začala namiesto úteku ňuchať a hľadať zdroj prenikavej vône. Doktorka jej podala kúsok sušenej kože. Musela som Nežnej dať povolenie, že si to môže zjesť. Pri tom mimo domu nezje skoro nič a od cudzích si nezoberie.
10 dní kým sa dočkáme výsledkov a uvidíme čo ďalej. Hrozne si želám aby sa jej problémy vyriešili. Chcem si ju bezstarostne užívať kým tu ešte je. 10 rokov je aj nie je veľa. Pre mňa je to veľmi veľa a každý deň navyše beriem ako dar, nie samozrejmosť.
Článok bol napísaný 13.6. v akomsi záchvate zlej nálady
Komentáre
Zverejnenie komentára
Ďakovala