Rozhovory s osvietenými Bytosťami

Začali sme pozerať Breaking Bad lebo som sa priznala, že to poznám len skrz meno a nič viac. Zdolali sme prvú sériu a ja stále neviem, čo si o tom myslieť. Niečo mi na tom strašne vadí, možno tie dlhé chvíle, keď sa strašne nudím a čakám až sa niečo udeje. Neviem to rozžuť a prehltnúť, len si to povaľujem v ústach. Keby som to pozerala sama, tak sa už na to dávno vyprdnem. Keďže to pozeráme s Nemcom spoločne, tak mám motiváciu to vydržať. Len čas ukáže, či to zvládnem...
Z debaty o tom, že stále neviem čo si o BrBa myslieť sme sa akosi prirodzenie preniesli k debate o drogách a tu sa to stočilo do zacyklenia. Rozprával mi jeho skúsenostiach s ľuďmi, ktorý na metamfetamíne fičali

- Po čase ich to emočne otupilo. V podstate každá droga ťa emočne otupí. Sám na sebe vidím, že už sa pre veci nedokážem nadchnúť ako pred rokmi. Zároveň je ťažšie ma nasrať.

-Takže si stabilnejší?!

- V podstate áno, dokážem sa viac kontrolovať. Rozsah amplitúdy sa zmenšil, síce som stratil ale v podstate som viac získal. Možno je to len vekom.

- Tiež mi napadlo, že je to možno životom... Problémy a život každého oplieskajú ako divoká voda.

- Pred rokmi by som sa z niektorých vecí posral. Dnes dokážem povedať: Wow, prepracované!

- Zas sme v bode, ktorý pripomína, že nie sme oddelený od sveta. Svet ovplyvňuje nás a my ovplyvňujeme svet. Milióny malých postrčení.

Nežná má prekvapuje svojou povahou. Jej mozog by sa mi zmestil do dlane a predsa... Správa sa ako vzorný pacient a necháva sa pravidelne natierať kokosovým olejom. Pes natretý jedlom sa ho nesnaží zlízať. Teda snaží ale stačí slovné upozornenie a väčšinu času svoj exotický krém ignoruje.
Boh stvoril človeka k obrazu svojmu ale svoju dokonalosť nechal rásť vo všetkých formách života.
Častokrát, keď sa na mňa Nežná pozerá mám pocit, že vidí až na moje dno. Nekonečne hlboké hnedé oči v ktorých sa zrkadlí Creator. Obrovská silá čistej Lásky.
Oxytocínový závisláci- navzájom si spôsobujeme príjemné veci. Koktejl lásky a dôvery z oxytocínu v ktorom pravidelne máčame svoje mozgy. Biochemický základ Lásky.
Šňupněte si pejska! -článok od Pána Doktora Honzáka, ktorý to celé viac vysvetľuje.
A povedzte mi po tomto priamo do očí, že Príroda nie je dokonalá!

Vieš *sem doplň nadávky podľa seba* ma serie, že administrácia blogu je úplne nepoužiteľná. Tá spičená pojebaná nefungujúca kokotina, ktorá nejde poriadne už skoro v žiadnom prehliadači a zmazala mi hromadu článkov lebo...... fajn, nervy mám z toho na dranc. Neviem ako sa s touto situáciou vysporiadať. Obrázky dokážem pridávať len z mobilu ale nedokážem už nastaviť ich veľkosť cez notebook. Opravovať chyby je jak za trest, lebo jedno zlé kliknutie a všetko je stratené. Začínam reálne zvažovať odchod z blog.cz aj keď v lete by sa mal spustiť môj súkromný web.
Čo s tým?

Okrem kuracích pečienok nemám rada nemysliace primitívne mnohobunkovce-rozumej ľudia, ktorí sú tupí až to bolí. Môžem sa ja snažiť vyhýbať im ale oni sú skoro všade a vedia prekvapiť zo zálohy. Je mi strašne nepríjemné byť už len v blízkosti človeka, ktorý sa správa ako 5 ročné decko lebo jeho level uvedomenia si samého seba je v záporných číslach. Ak sa k tomu pridá ešte absencia základných vedomostí, tak sa mi odisťuje Glock vo vrecku.
Na túto tému mi drahý povedal:

Nemyslím si, že sa tí ľudia takto narodili. Gény dávajú určitú predispozíciu ale konečné rozhodnutie je na jednotlivcovi. Niektorí ľudia sa jednoducho vyberajú jednoduchšou cestou nemyslenia a sú len maňuškami, ktoré sotva tušia, že existuje duša. Nechávajú svoj život riadiť inými, plávajú s prúdom a konzumujú všetko jednoduché.

Vakcíny potom podľa takýchto ľudí spôsobujú autizmus. Pri tom nemusíte byť ani doktor ale stačí troška používať rozum aby ste zistili, že autizmus vzniká počas vnútromaternicového vývoja a tak ho nemožno dostať ako chrípku či angínu. Nemožno ho ani vyvolať, je to jednoducho chyba v génoch. Ale rozprávajte to nemysliacemu...

Z času na čas na mňa doľahne pocit, že som "príliš" inteligentná a mrhám svojim možnosťami. Možno keby boli veci ináč, mohla som vyštudovať vysokú školu a využiť svoj potenciál aby som urobila svet lepším. Miesto toho som kus pseudointeligentného hovna.
Istý čas som na strednej zvažovala štúdium jadrovej a subjadrovej fyziky. Bolo to skôr snívanie s otvorenými očami.
Všetkých zaskočilo moje rozhodnutie neštudovať veterinárnu medicínu. Našliapnuté som mala dobre ale ja som si uvedomovala, že nemám zázemie na to aby som 6 rokov študovala nie práve ľahký odbor.
Rodina však tlačila a ja som to šla skúsiť na humanitný odbor. Nezmyselnejšiu pičovinu som si nemohla vybrať ale nejak mi nenapadlo, že môže univerzita ponúkať sračku bez budúcnsti. K tomu ma prevalcoval fakt, že nemáme z čoho žiť. Nemohla som si dovoliť mrhať svoj čas a nemať pri tom čo jesť.
Prežitie odsunulo všetko bokom. Stala som sa dobrou v tom ako sa neposrať, keď sa všetko poserie a ide do tuhého.
S dnešnou rozvahou a rozumom by mi štúdium pravdepodobne išlo ľahko. Je však tak nejak neskoro. Staré sny odumreli a nové sa nezrodili. Ostalo prázdno a potenciál, ktorý leží ladom.

Tragikomédia života.