Duch človeka, z tela sa vyzlieka, len von a von

Mám v hlave strašné sračky. Z nudy som porýpala minulosť a tá kurva ma pohrýzla.
Dalo sa to čakať.
Je to základné pravidlo života: Minulosť sa nebabre!
To sa proste nerobí ak nie ste donútený okolnosťami. Minulosť je minulosťou pre to, že je neaktuálna. Je mŕtva a môžu doznievať posledné Činitele. No nemôže už aktívne zasahovať do diania. Minulosť je mŕtva z nejakého dobrého dôvodu.
Aj keď si nepamätám dôvod, tak už len samotný fakt, že som to zabila muselo stáť za to.
Sú momenty v mojej pamäti, ktorým neverím. Zdajú sa mi príliš nereálne, vzdialené a nie z tohto života. Čítala som mnoho vecí z môjho tragického obdobia- bola som tragéd a nespoznávam sa =D
Bolo v celku zábavné prekonať moju ilúziu, že sme celý život rovnaký, resp. že sa meníme len minimálne. Jooooooooo, ďalšia chujová namotávka života.
Toto je príklad rafinovanej pasce ako sa zacykliť v kokotine(kokotina- veľmi nepríjemná situácia, môže byť esteticky v poriadku ale nejakým spôsobom nám strpčuje život). Ak sa cyklíš veľmi hlboko, skončíš u psychiatra s vybitými poistkami.
Chcem žiť šťastný život no miesto toho sa znižuje moja dráždivosť. Pomaly padám tunelom Cynizmu bez návratu. Najprv som si myslela, že cynizmus je, keď necítiš nič. Takýto cynizmus je len lacná atrapa. Skutočný Cynizmus so sebou prináša úprimný smiech bez akéhokoľvek rozdielu. Proste berieš život ako plynie a v určitom momente prestaneš vyskakovať z kresla zakaždým, keď sa svet otočí hore nohami a len sa smeješ.
Nechávaš to plynúť skrz seba a plynieš s tým.
Vravela som, že nemám v hlave nič normálne :D