Čo ak zdiviem?

Čoho sa najviac bojíš?
Bojím sa, že zdiviem, že sa stratím v hustom lese, že nenájdem cestu späť, že dosiahnem Horizont Udalostí.

Musím sa pohnúť, stagnácia mi neprospieva. Vybrala som si cestu plnú autentickosti a bez hraníc. Až teraz som vydesená, keď ma drtí fakt, že bod bez návratu je bližšie než si myslím

Som vydesená svojim rozhodnutím. Pochybujem o jeho správnosti.
Cítim, že za bodom bez návratu ma čaká zelenšia tráva a hlbšie nory. Len musím ísť dostatočne hlboko aby sa mi otvoril celý nový svet.
Moje pochybnosti sú úplne zbytočné. Všetko nejakým spôsobom dopadne a aj zlé rozhodnutia môžu priniesť zaujímavé dary.
Lipnem na svete, ktorý mi nikdy nesedel.
Vždy som bola tak nejak Autistická.
Škôlka: hanblivá introvertka, cudzí ľudia boli mojou nočnou morou
Základná škola: utiahnutá introvertka, nerozumela som systému porovnávania a prečo musia všetci mať nejakú vec lebo je to IN.
Stredná: introvertka s vlastným názorom, a hromadou priateľov!
Cítim sa opustená a pri tom som nikdy veľa priateľov. Ženy mi len ťažko tolerovali úspechy a sebavedomie.
Mala by som konečne prijať fakt, že padám dole králičou norou už poriadne dlho. Jednoducho som autistické ovocie, ktoré zachutí len pár ľuďom.
Keď tak nad tým premýšľam, chcem prekonať bod bez návratu. Mať svoj malý, zaprdený, divný svet. Bez ľudí, ktorí mi otravujú krv. Byť takou aká som. Chcem prekonať svoju ilúziu, priblížiť sa sama k sebe čo najviac.
Odpoveďou je poštekliť psa na labke...

Komentáre

Obľúbené textové zvratky