Článok na želanie(1): Zakillujem ho!
Who cares
Bola by si schopná zabiť milovaného človeka?
Pri tejto otázke sa mi vynorila v hlave séria myšlienok. Spomenula som si ako som túžila zabiť Pána Uniformovaného. Zvláštna séria myšlienok a predstáv...
Myseľ má to zvláštne čaro, že si v nej možno predstaviť čokoľvek. Obmedzením sú len naše vnútorné hranice. A ja nie som práve veľký moralista. Zo mňa by si ľudia nemali brať príklad, som prototyp Hajzla.
Bola som u neho, ležala spokojne na posteli a on pobehoval po byte. Pozorne som ho sledovala, opájala sa každým pohybom. Chcela som mu ublížiť. Zastaviť to šialenstvo, ktoré ma požieralo.
Ležala som vedľa a počúvala ako mumle zo spánku. Zatúžila som mu podrezať tepnu a sledovať, čo sa stane. Chcela som vidieť jeho zdesený výraz. Jednoducho vymaľovať izbu na červeno.
To, čo medzi nami bolo ma zraňovalo. Citová horská dráha plná extrémov. Jednoducho som mala chuť si ubližovať trošku inteligentnejším spôsobom ako nožom. Čím bližšie som bola, tým viac som sa rozkladala zaživa.
Chcela som nad ním zvíťaziť. Dokázať mu raz a navždy svoje schopnosti. Zastaviť jeho šialené výkyvy, ktoré roztáčali kolesá divnej reality.
Fakt som ho milovala...
Raz som mu povedala, že je Dezolát.
Koniec koncov som za tú skúsenosť vďačná a nevymenila by som ju za nič na svete. Patologický poklad.
A keďže mám rada sebapoškodzovanie na inej úrovni, tak si zahráme hru. Dole bude anketa o tom, či mám poslať Pánovi Uniformovanému link na tento článok. Podotýkam, že o tomto blogu netuší.
"Zabiť ho"
A ukázať mu Hrobárovu dcéru
Odpoveď: Asi hej...
Bola by si schopná zabiť milovaného človeka?
Pri tejto otázke sa mi vynorila v hlave séria myšlienok. Spomenula som si ako som túžila zabiť Pána Uniformovaného. Zvláštna séria myšlienok a predstáv...
Myseľ má to zvláštne čaro, že si v nej možno predstaviť čokoľvek. Obmedzením sú len naše vnútorné hranice. A ja nie som práve veľký moralista. Zo mňa by si ľudia nemali brať príklad, som prototyp Hajzla.
Bola som u neho, ležala spokojne na posteli a on pobehoval po byte. Pozorne som ho sledovala, opájala sa každým pohybom. Chcela som mu ublížiť. Zastaviť to šialenstvo, ktoré ma požieralo.
Ležala som vedľa a počúvala ako mumle zo spánku. Zatúžila som mu podrezať tepnu a sledovať, čo sa stane. Chcela som vidieť jeho zdesený výraz. Jednoducho vymaľovať izbu na červeno.
To, čo medzi nami bolo ma zraňovalo. Citová horská dráha plná extrémov. Jednoducho som mala chuť si ubližovať trošku inteligentnejším spôsobom ako nožom. Čím bližšie som bola, tým viac som sa rozkladala zaživa.
Chcela som nad ním zvíťaziť. Dokázať mu raz a navždy svoje schopnosti. Zastaviť jeho šialené výkyvy, ktoré roztáčali kolesá divnej reality.
Fakt som ho milovala...
Raz som mu povedala, že je Dezolát.
Koniec koncov som za tú skúsenosť vďačná a nevymenila by som ju za nič na svete. Patologický poklad.
A keďže mám rada sebapoškodzovanie na inej úrovni, tak si zahráme hru. Dole bude anketa o tom, či mám poslať Pánovi Uniformovanému link na tento článok. Podotýkam, že o tomto blogu netuší.
"Zabiť ho"
A ukázať mu Hrobárovu dcéru
Odpoveď: Asi hej...
#deepdream
Komentáre
Zverejnenie komentára
Ďakovala