Už mi nie si blízka

Chladnúca káva ma núti s každým dúškom privrieť oči a vychutnať si tu horkosť v ústach a hlave. Cigaretový dym tancuje v rytme hudby. Korben Dallas a symfonický orchester je na túto náladu najlepší.
Nikdy by som to na seba nepovedala ale ten malý šulin mi chýba. Na pár sekúnd ma zamrzí, že som tak ďaleko od neho. Zatiaľ to však funguje a sme si vzácnejší. V spomienkach sa vraciam do hlbokých nocí, keď sme spoločne fajčili na okne a smiali sa z toho ako hraje GTA. Do tmavých nocí, keď sme stáli pod bránou a ukradli si čas len pre nás dvoch. Počúvanie fučiacich ježkov a záchvaty smiechu. Ach, cigareta ako nástroj vzácnych momentov, keď si sebecky môžem ukrádnuť čas len pre seba.
Ako práve teraz. Moje telo sa vlní v rytme orgazmických vĺn. Príjemné vlny vzrušenia uhládzajú moje vnútro. Sakra, tá hudba je tak strašne dobrá. Len ten môj vkus je dosť divný. Stále nechápem, kde sa to vo mne berie. Magické tajomstvo, hĺbka, ktorá ma nekonečne priťahuje. Ako veľryba, ktorá zatúžila ponoriť sa do hlbín oceánu a počúvať tlkot srdca nesúci sa vodou...

Už mi nie si blízka
Je to dosť k posraniu, keď zistíte, že vaša najlepšia kamoška už nie je najlepšia a dosť možno ani kamoška. Spoločné roky vyleteli hore komínom. Stále neviem, čo sa vlastne stalo. Vidím len dôsledky a popravde tento fakt rozkopal moje vnútornosti aj keď sa snažím nebrať to tragicky.
Stalo sa.
Fajn!
Sakra, prečo mi takú kokotinu nikto nepovedal? Mohla som si ušetriť WTF Face na niečo iné.
Snažila som sa, premáhala samú seba a tlačila sa do neprirodzených situácií ale ono to jednoducho nefunguje. Ako nejak by som prežila nekonečné story o tom ako zavára, ako má polouprataný dom, lebo zavára, malú ju vyrušuje, tak je všade a nikde.
Strašne trápne otázky na štýl: Ako sa máš? Čo máš nové? A čo doma? Bráško tento rok maturuje? Prečo cez deň svieti svetlo a v noci je tma? som tiež nejako dokázala stráviť aj keď tá strašne neprirodzená poloha mi lámala kosti.
Ale reťazovky, tie ma prosím pekne dorazili. Tak ja sa snažím, premáham a väzy mi zlomí prasiatko šťastia.


No vážne, toto som už nedala. Mám svoje limity a ako asociál a intelektuálny pičus som musela uznať, že už to nie je ako pred rokmi a nikdy ani nebude. Wohow, takže už žiadna žena v mojom okruhu?
Do piče. Čím to je, že si so ženami nerozumiem a moja najlepšia kamoška je Kamoš Pán Rybka. Ja som proste divná, nemám najlepšiu kamošku. Čo robím zle? Aký sociálny balík mám nainštalovať aby som tento funny problém odstránila? A možno je mojím údelom byť natoľko divná.
Heh, ja viem, stereotypné klišé ale prečo si nedopriať a pohladkanie ega?!
Treba mi čúrať ale to sa musím dvihnúť z gauču a odsánkovať sa až do kúpelne a mne sa čo? No nechce!
Chcelo to pohár vody a napchať banán do pyšteka.
Priznávam, že tak silný rozklad osobnosti som nečakala. Bolo mi jasné, že sa schyľuje k niečomu veľkému ale toto ma ani omylom nenapadlo. Môžem sa z toho leda tak smiať. Toto ešte bude nakladačka.
Svojim spôsobom nemám rada fakt, že dokážem celkom slušne komunikovať so svojim podvedomím. Ono totiž vie všetko a stačí len nastražiť uši. Vo forme obrazov by som to opísala ako vzťah so svojským a citlivým koňom. Tá námaha stojí za to. Čo môže byť viac ako mať priateľstvo s božskou podstatou v sebe?!

Komentáre

Obľúbené textové zvratky