I´m Super girl!

Silná čierna káva a predsa zaspávam. Možno ma ten song vytrhne z unaveného sveta ponoreného do hmly. Je typický jesenný deň. Brémy ponorené do hmly a vysoký tlak vzduchu drží pri zemi pach spáleného dreva. Škaredý sychravý deň ale mohlo by to byť oveľa horšie. Ešte pred mesiacom boli listy v korunách stromov. Zas prichádza to nepríjemné ročné obdobie.
Ja, dieťa slnka, sa schovávam do kapucne a krk mám obalený šatkou. Krv len neochotne prúdi do dlhých prstov, ktoré stále mrznú.
Je to všade rovnaké. Každý rok je rovnaký. Nezáleží na mieste, vždy je to chlad, ktorý sa ryje do kostí. Keď netrpezlivo tancujem tance na privolanie Jary. Úpne ako houmlesák tancujúci okolo horiaceho barelu.
A ono to KURVA nefunguje!
Musím rovnako ako všetci ostatní počkať na Jar. Jednoducho byť trpezlivá. Musím si domyslieť domček s krbom, kde by som tie odporné dni mohla tráviť. Náhradu v podobe ohňa dokážem akceptovať. Svieti to, hreje to, môže byť!

Zas mám jeden s tých svojich obsedantných záchvat a počúvam jednu pesničku dookola. Už som mala takýchto záchvatov s touto pesničkou veľa. Namotal ma na ňu môj Milovaný a motá ma stále. Bolo to znamenie. Hodil po mne dokonalé zrkadlo... bez jedinej šmuhy.
Nechápem do čoho zo mňa sa zamiloval. Som hrubá, s drsnými hranami. Často krát ako tank v obchode s porcelánom. Všetko čo robím je úprimné a autentické, také To Moje. Ak sa pre niečo nadchnem, som ako rozbehnutý nákladný vlak a ničím všetko, čo mi stojí v ceste. Celý čas bojujem v nekonečnej vojne, keď sa snažím držať samú seba pod kontrolou. Občas je unavujúce usmerňovať a kontrolovať jadrovú reakciu vo mne. Neznesiteľné množstvo energie...
S históriou, ktorá by vydala na sériu kníh.
A predsa mi hovorí, že som jeho úžasná manželka...


S odstupom času vidím aké následky malo Zahodenie Hraníc. A bol to sakra divný nápad!
Necítila som sa vtedy najlepšie. Nepohodlie vytvárali moje vnútorné hranice. Pokúsila som sa vybudovať ilúziu normálneho života podľa toho ako sa to slúší a patrí. Aké bolo prekvapenie, keď to nefungovalo!
Nedokázala som sa do tej ilúzie napratať. Vždy mi trčala ruka alebo noha až kým som nenabila hubu počas rituálnych skákaní na jednej nohe.
Zahodila som hranice a odovzdala sa životu. Prečo nelietať po nebi, keď mám krídla?
Je divné zahadzovať vlastné hranice. Najprv to ide dosť na chuja, keď som ich hodila ledva meter pred seba. A zrazu v istom momente som ich hodila ďaleko až sa stratili za horizontom.
A som tu. Na divnom mieste v divnom čase, lebo som si povedala, prečo nie?!
Svet je ihrisko pre náročných.

Mám rada tieto svoje mentálne zvratky. Oslobodzuje to moje vnútro a stabilizuje jadrovú reakciu. Narodiť sa s takouto povahou a v takomto znamení je značne náročné.
Počiatočný bod v ktorom sa rodí neobmedzená energia. Prvotný impulz ega a sebauvedomenia. Kráčajúci jadrový reaktor s neobmedzeným zdrojom paliva. Ako držať pod kontrolou 4 energické, silné a divoké kone s neutíchajúcou chuťou po akčnom pohybe.
K posraniu...
Hlavne zistenie, že nemám vlastnú formu. Len energia s tvárou, ktorá sa dokáže prispôsobiť skoro všetkému. Môžem byť čímkoľvek, stačí si vybrať a napchať sa dnu a akceptovať formu ako svoju vlastnú. Ako krab pustovník, ktorý sa môže napchať do mnohých ulít ale vyberá si len tie sympatické a vyhovujúce jeho duši a telu.

Minule som narazila na fotku Dokonalého Muža, ktorého som veľmi milovala. Tie jeho oči! Už je to 5 rokov od jeho pohrebu a ja som ešte nebola na jeho hrobe. Možno raz, až bude správny čas.
Možno sa to nikdy nestalo a bol to len sen...

Komentáre

Obľúbené textové zvratky