Žravka, cvičenie a radosť
Dlho som riešila dilemu, či musím najprv začať jesť ako človek aby som mohla začať cvičiť alebo najprv začať cvičiť a úprava stravy sa dostaví sama.
So svojim telom mám úžasný vzťah, takže som stavila na druhú možnosť a dúfala, že rastúce a namáhané svaly si začnú pýtať svoje. Nenapadlo mi, že to bude tak drastický skok. Musím poznamenať, že som nikdy nebola extrémny žrút a jedenie ma vždy otravovalo ako nevyhnutné zlo.
Začala som cvičiť a maličký, priečne pruhovaný priatelia sa začali dožadovať svojich živín. Každú chvíľu mi v mozgu zvoní signál, že sú hladní a mne neostáva nič iné ako im dopriať.
Pred tým som jedla max. 2-3 krát denne. Teda jedla, skôr niečo zobla. A teraz každú chvíľu niečo žujem, lebo rastúce svaly dokážu veľmi hlasno kričať. Skúšala som ich oblbnúť čokoládou ale po pár kockách mi dali jasne najavo, že toto nie je ono. Nechcú rafinovaný cukor, chcú plnohodnotné živiny a je im jedno, že mne sa zdá, že žeriem veľa.
Pokrčila som plecami a reku OK, keď si pýtajú tak sa nebudem vzpierať. Nechávam svojmu telu voľný priestor a len pozorne načúvam, čo si zažiada.
Odmenou mi je nadšenie, keď sledujem ako sa postupne zväčšuje moja sila a ako sa pomaličky rysujú svaly. Ako dokumentárny film o mojom tele. Páči sa mi pohľad do zrkadla, kde vidieť prvé ľahké zmeny. Nečakala som, že to pôjde tak rýchlo a tak ľahko.
So svojim telom mám úžasný vzťah, takže som stavila na druhú možnosť a dúfala, že rastúce a namáhané svaly si začnú pýtať svoje. Nenapadlo mi, že to bude tak drastický skok. Musím poznamenať, že som nikdy nebola extrémny žrút a jedenie ma vždy otravovalo ako nevyhnutné zlo.
Začala som cvičiť a maličký, priečne pruhovaný priatelia sa začali dožadovať svojich živín. Každú chvíľu mi v mozgu zvoní signál, že sú hladní a mne neostáva nič iné ako im dopriať.
Pred tým som jedla max. 2-3 krát denne. Teda jedla, skôr niečo zobla. A teraz každú chvíľu niečo žujem, lebo rastúce svaly dokážu veľmi hlasno kričať. Skúšala som ich oblbnúť čokoládou ale po pár kockách mi dali jasne najavo, že toto nie je ono. Nechcú rafinovaný cukor, chcú plnohodnotné živiny a je im jedno, že mne sa zdá, že žeriem veľa.
Pokrčila som plecami a reku OK, keď si pýtajú tak sa nebudem vzpierať. Nechávam svojmu telu voľný priestor a len pozorne načúvam, čo si zažiada.
Odmenou mi je nadšenie, keď sledujem ako sa postupne zväčšuje moja sila a ako sa pomaličky rysujú svaly. Ako dokumentárny film o mojom tele. Páči sa mi pohľad do zrkadla, kde vidieť prvé ľahké zmeny. Nečakala som, že to pôjde tak rýchlo a tak ľahko.
Moje telo- Môj chrám!
Komentáre
Zverejnenie komentára
Ďakovala