Kedy príde Mužská revolúcia?
K tomuto ma priviedol Pán Milovaný a Pán Feminista. Debatili sme a mne sa v hlave zrodila otázka.
Kedy príde Mužská revolúcia?
Ten rozdiel je do očí bijúci a vidím ho aj ja ako žena. Pred cca 100 rokmi začali ženy aktívne bojovať o svoje práva. Krvopotne si vydobyli rovnocenné postavenie s mužmi, volebné právo a začali stierať rozdiely medzi pohlaviami. Jednoducho si šli za svojim ako rozbehnutý tank a stále idú.
Ako žena môžem úplne všetko.
Môžem byť kozmonautka, kamionistka, môžem nosiť nohavice, môžem ísť do kameňolomu alebo byť prezidentkou. Môžem si obliecť smoking a ísť do ulíc. Môžem byť prostitúkou, môžem mať hárem mužov a verejne sa k nemu priznať... Môžem robiť čokoľvek a stačí na to povedať, že chcem byť rovnoprávna s mužmi. Spoločnosť tento fakt prijíma akosi ľahšie a s menšími protestmi. Som predsa žena a mám svoje práva! Môžem byť silná aj slabá, nežná i krutá, môžem sa na ulici rozplakať alebo rozkopať kôš a stále to bude akceptovateľné.
Vďaka statočným ženám žijem v spoločnosti a vo svete, kde sa stierajú rozdiely medzi pohlaviami. Som za to vďačná lenže začínam mať pocit, že už to zachádza do extrémov. Úprimne som zvedavá, kam to emancipované feministky dotiahnu. Zaručene to bude šupa.
Ženy svoju revolúciu započali a hoci by ju už mohli zastaviť a nehnať do odporných krajností aspoň začali.
Čo však s mužmi?!
Ako povedal Tichá voda: My sme na to asi moc leniví alebo je nám to jedno, ja neviem. No, kde je problém neviem ani ja ale až tak jedno to tým mužom nie je ako som zistila.
Muž je stále vnímaný ako tá silná a tvrdá hora svalov, niečo ako alfasamec či neandrtálec z jaskyne pripravený s kyjakom v ruke zabiť každú šelmu.
Aspoň u nás na Slovensku je dosť poburujúce aby muž chcel pracovať v škôlke s deťmi. Zaručene je to úchyl a pedofil, ktorý bude preťahovať malé bezbranné deti do zadku.
Muž si stále väzňami predstáv spoločnosti. Plačúci muž na verejnosti je niečo absolútne zvrátené, muži predsa neplačú!
Žena si môže na seba obliecť čokoľvek ale nech skúsi vybehnúť na ulicu chlap v šatách, boh chráň, že by mal podpätky.
Tu rovnoprávnosť akosi rozbíja hubu o obrubník, znova a znova.
Osobne by som mužom v horúcom lete dopriala ten pocit, mať na sebe ľahké šaty alebo sukňu. Áno, tá predstava môže byť divná ale to boli voľakedy aj ženy v nohaviciach. Tie tiež vyvolávali pobúrenie až si spoločnosť zvykla a upravila svoj názor. Tu proste neexistuje pádny argument, prečo nie. Je to len o zvyku.
Je pre mňa nepochopiteľné, že žijeme v 21. storočí a stále sme obeťami predsudkov a názorov. Bránime si vo šťastí kvôli absolútnym prežitkom. Nech si každý robí čo chce a nech je šťastný!
Učiteľ v materskej škôlke môže byť obrovským prínosom ak bude mať priestor robiť to, čo ho baví. Určite viac ako učiteľka, ktorá je tam len z nutnosti. Nevidím problém v tom aby muži nosil podpätky. Ak je takto šťastný, je to len a iba jeho vec. Ja si maximálne môžem pomyslieť, že mu neladia topánky ku kabelke. Je to môj názor, ja nemám právo súdiť iných... a vlastne k čomu by mi to bolo?!
Sama svet nezmením a nezmením ani postoje ľudí, to je blbosť. Stačí, že budem milujúca priateľka, vždy ochotná podporiť svojich priateľov a stáť pri nich.
S láskou venované všetkým Mužom♥
Kedy príde Mužská revolúcia?
Ten rozdiel je do očí bijúci a vidím ho aj ja ako žena. Pred cca 100 rokmi začali ženy aktívne bojovať o svoje práva. Krvopotne si vydobyli rovnocenné postavenie s mužmi, volebné právo a začali stierať rozdiely medzi pohlaviami. Jednoducho si šli za svojim ako rozbehnutý tank a stále idú.
Ako žena môžem úplne všetko.
Môžem byť kozmonautka, kamionistka, môžem nosiť nohavice, môžem ísť do kameňolomu alebo byť prezidentkou. Môžem si obliecť smoking a ísť do ulíc. Môžem byť prostitúkou, môžem mať hárem mužov a verejne sa k nemu priznať... Môžem robiť čokoľvek a stačí na to povedať, že chcem byť rovnoprávna s mužmi. Spoločnosť tento fakt prijíma akosi ľahšie a s menšími protestmi. Som predsa žena a mám svoje práva! Môžem byť silná aj slabá, nežná i krutá, môžem sa na ulici rozplakať alebo rozkopať kôš a stále to bude akceptovateľné.
Vďaka statočným ženám žijem v spoločnosti a vo svete, kde sa stierajú rozdiely medzi pohlaviami. Som za to vďačná lenže začínam mať pocit, že už to zachádza do extrémov. Úprimne som zvedavá, kam to emancipované feministky dotiahnu. Zaručene to bude šupa.
Ženy svoju revolúciu započali a hoci by ju už mohli zastaviť a nehnať do odporných krajností aspoň začali.
Čo však s mužmi?!
Ako povedal Tichá voda: My sme na to asi moc leniví alebo je nám to jedno, ja neviem. No, kde je problém neviem ani ja ale až tak jedno to tým mužom nie je ako som zistila.
Muž je stále vnímaný ako tá silná a tvrdá hora svalov, niečo ako alfasamec či neandrtálec z jaskyne pripravený s kyjakom v ruke zabiť každú šelmu.
Aspoň u nás na Slovensku je dosť poburujúce aby muž chcel pracovať v škôlke s deťmi. Zaručene je to úchyl a pedofil, ktorý bude preťahovať malé bezbranné deti do zadku.
Muž si stále väzňami predstáv spoločnosti. Plačúci muž na verejnosti je niečo absolútne zvrátené, muži predsa neplačú!
Žena si môže na seba obliecť čokoľvek ale nech skúsi vybehnúť na ulicu chlap v šatách, boh chráň, že by mal podpätky.
Tu rovnoprávnosť akosi rozbíja hubu o obrubník, znova a znova.
Osobne by som mužom v horúcom lete dopriala ten pocit, mať na sebe ľahké šaty alebo sukňu. Áno, tá predstava môže byť divná ale to boli voľakedy aj ženy v nohaviciach. Tie tiež vyvolávali pobúrenie až si spoločnosť zvykla a upravila svoj názor. Tu proste neexistuje pádny argument, prečo nie. Je to len o zvyku.
Je pre mňa nepochopiteľné, že žijeme v 21. storočí a stále sme obeťami predsudkov a názorov. Bránime si vo šťastí kvôli absolútnym prežitkom. Nech si každý robí čo chce a nech je šťastný!
Učiteľ v materskej škôlke môže byť obrovským prínosom ak bude mať priestor robiť to, čo ho baví. Určite viac ako učiteľka, ktorá je tam len z nutnosti. Nevidím problém v tom aby muži nosil podpätky. Ak je takto šťastný, je to len a iba jeho vec. Ja si maximálne môžem pomyslieť, že mu neladia topánky ku kabelke. Je to môj názor, ja nemám právo súdiť iných... a vlastne k čomu by mi to bolo?!
Sama svet nezmením a nezmením ani postoje ľudí, to je blbosť. Stačí, že budem milujúca priateľka, vždy ochotná podporiť svojich priateľov a stáť pri nich.
Komentáre
Zverejnenie komentára
Ďakovala