Život je len jazda

Kroky ma vedú do hlavnej sály v Paláci. Sledujem cez veľké okná prírodu za nimi a potom sa moje kroky zvrtnú k buste Teslu. Taký malý totem uprostred nekonečna okolo ktorého sa chcem obšmietnuť. Chcela by som byť ako on a upraviť si svet podľa seba.
Mierim k veľkému koženému gauču blízko steny. Pohodlne ukladám svoje telo a očami behám po obrazoch Mojich svätých, ktorí visia na stenách. Odriekam ku každému mobilitu a prosím za krajšie zajtrajšky. Asi nevedia, že som z nich spravila viac. Už nie sú obyčajným človekom ale hviezdou na mojom nebi.
Prechádzam z tváre Urodzeného, Štýlového, Uniformovaného cez Zajaca a hľadám spoločný znak. Čo ich predurčilo k tomu aby viseli na mojich stenách?
Sedím, sledujem a snažím sa rozlúštiť ten tajný kód. Snažím sa ale poddávam sa pocitu, že nemusím rozumieť. Stačí ak budem cítiť.
Zatváram oči a môj nos opájajú vône rôznych parfumov. Viem presne povedať, ktorý je koho. Viem, kto sa ma ako dotýka. Studená koža gauča sa na mňa lepí a ja lapám po dychu. Chcem byť niekde medzi kopcami, kam slnko nesvieti a signál nedosiahne. Roztrieštená, milujúca v toľkých svetoch...