Ružové ponožky- znamenie dobrých časov

Mám rada tie pokojné momenty, keď si sedím a popíjam pivko. Dnes som siahla po svojom obľúbenom nealku. Strašný prehrešok voči chmeľu ale mám chuť. Bodka.

Teda ja nesedím, sedoležím na posteli a spoza monitora na mňa vykukujú chlpaté ružové ponožky. Vyzerajú tak milo, ani by som nepovedala, že ich má na nohách Cynické Hovädo.

Mám rada ten titul. Znie tak úprimne a vystihuje podstatu. Mojím vzorom je Boh, cynik najvyššej triedy, ktorý rád brutálne čierny humor aj aplikuje do praxe. Proste cynik s veľkým C. Byť Cynickým Hovädom má svoje výhody aj keď je to neľahký údel. Môžem sa smiať smutným veciam a ako CH to nikomu nepríde divné. Vlastne ak sa po zrážke so životom nestane človek optimistom alebo pesimistom, tak z neho bude zaručene Cynik. Taký ten životom ostrieľaný necitlivý zmrd, ktorý je vlastne citlivý ale vie, že v istých momentoch je to zbytočné.

Sedoležím a namotávam Pána Inžiniera. Ešte šťastie, že on je len teoretik a neškodný hanblivec. Zastala som pravidlo, že prácu a zábavu nemiešam. Hej, len to by som ho už dvakrát nesmela porušiť. Niektoré pravidlá sú fakt strašné. Pána Inžiniera by som dala dole. Síce baví hrdinu ale v istých momentoch sám priznáva, že je ako Bambi.... zakusla by som ho do krku... Ech!

Vieš, rozmýšľam ako opevniť môj hrad spomienok a predstáv. Vlastne ho potrebujem vybudovať nanovo. Ten terajší do ktorého utekám je dosť chabý. Ako domček z karát. Chcem pevný hrad, do ktorého sa nedostane nikto bez môjho dovolenia. Hrad, kde budem skrytá pred svetom a nebude ma nič vyvádzať z rovnováhy. Bude to chcieť veľa úsilia a veľa prenesených kameňov...

Sledujem ako si spokojne príde jesť do mojej postele. Namrví a ešte sa tvári, že nič... Aspoň že sa podelí