Masky, ktoré nosím

Možno to bude prekvapivé ale od prirodzenia som introvert. V mojich pubertálnych časoch to bolo evidentné. Vždy som bola to poleno, ktoré stálo v úzadí, ponorené do vlastného sveta a neschopné komunikácie s inými človekmi....

Život ma však naučil, že sú situácie, keď musím svoju prirodzenosť napchať do skrine a nahodiť masku. V inom prípade by mi do hodiny stavali hranicu alebo ma umlátili kvetináčmi. Jou, život introverta v spoločnosti je ťažký.

Poďme sa pozrieť do práce

Všade samí ľudia a nutnosť komunikovať. Mother of God, prečo ja?! Tam automaticky strkám svoje ja do skrine a nasadzujem masku primitívneho človeka, ktorý sa smeje dosť jednoduchým veciam a sex je hlavnou témou rozhovorov. Masku s označením "Do Práce" som nemala, tak som si ju musela nakresliť a vystrihnúť. Samozrejme, že mi veľmi nepasuje, nie je to moja parketa a tak často pripomínam skôr retardovanú piču než človeka. Napriek tomu nad tým zatvárajú oči. Keď príde problém, tak som ten dôležitý človek, ktorý ich obavy z prúseru zažehná tým, že povie: "Pohoda, uvidíme čo to urobí" a vezme to na svoje triko a výplatnú pásku. Pozorne však sledujem sociologické dianie. Viem, ku komu sa pridať, keď vypukne vojna. Komu sa zalíškať a urobiť službičku, keď potrebujem na svoju stranu silného spojenca. Kedy zas brať nohy na kolená a utekať čo najďalej. Niekedy sa však stane, že upadnem do svojho sveta, keď sa túlam svojim svetom a vyrušovať ma je dovolené len v naliehavých prípadoch.

Stále sa učím!

Ako je to doma

Doma je to lážo plážo. 99,9% času ma nikto nerieši. Možno by aj riešili ale to by som sa najprv nesmela strácať a spať.

S Pánmi

Tu je to už iné kafé. Tu mám crash testy a postup ako vytriediť dementov od pokladov aby ma nemusel trafiť šľak. Zo začiatku ich testujem. Otváram háklivé témy ako napr. registrované partnerstvá alebo politickú situáciu na Ukrajine a pátram po radikálnych názoroch. Radikálov fakt nie, takých hádžem cez palubu hneď. Potom príde na rad kritika ako napr. že dnes vyzerá jak keby ho more vyvrhlo. Egoistický narcis kritiku neprekusne a je hodený cez palubu. Musia byť vyrovnaný a príjemnými spoločníkmi. Nepotrebujem cvoka, pri ktorom sa budem musieť pretvarovať. To radšej takého, čo ma po sexe hneď vyhodí za dvere.

Keď prejdu týmto triedením nenormálnych od normálnych príde na rad skriňa. Z nej po častiach vyťahujem seba a sledujem ich reakcie. Teda nevyťahujem, ja ich po nich hádžem. Čím bizarnejšia časť, tým lepšie. Tak hádžem smrtku v ružových šatách, štrikované vedro či bicykel so štvorcovými kolesami. Pán musí byť proste moja krvná skupina. Nie je nič krajšie ako keď po skvelom sexe ležím vedľa niektorého a čvirikáme si o všetkom možnom i nemožnom alebo spíme.

Vtedy už nemusím nosiť masku, skrývať svoje ja do skrine. Ak Pán ustojí všetky prekvapenia, tak mu skriňu otváram dokorán a on môže vidieť moju čarovnú krajinu s dúhovými poníkmi.