Mlčím ako Hrob!

Ranná šálka kávy, moja mala chvíľka meditácie!
Odmlčala som sa, vždy som mala v povahe aj mám sa strácať. Byť a zrazu sa ísť túlať a byť na chvíľu Utajeným svetom. Viditeľná len pre zasvätených.
Zasekla som sa v nekonečnom kolobehu práca-spať. Niekde sa mi nezmyselne alebo zmyselne strácajú celé hodiny. A možno nestrácajú, len spím vo svojej posteli. Ani v nej nie som v bezpečí, do snov sa mi v rôznych podobách vkráda Pán Uniformovaný. Ten jeho úsmev, ktorý mnou vždy prejde ako skalpel a ja neviem, kto zrazu som.
Sranda je, keď miesto večer, prídem domov ráno. Konečne som si ukradla kúsok času aby sme sa stretli. Obaja sme plakali v duchu. Keby nešiel na naše stretnutie, teda ak by počkal 5 minút bol by v balíku a ukradol by si ma na ostrov, kde by sme si užívali krásy života. Len my dvaja a nekonečné bytie. Kurva, vieš si to vôbec predstaviť?! Byť dva mesiace niekde ďaleko od všetkého, na ostrove o ktorom obaja tak šialene snívame. Bola by som tam s ním a on by mal pre mňa pripravený ten úžasný úsmev z ktorého sa aj skaly bortia. Tak snáď nabudúce....
Ináč nenávidím Autistov Tragédov.... To čo to znamená snáď čoskoro napíšem....
Mier s Vami!

Komentáre

Obľúbené textové zvratky