Ako sa na mňa pozeráš

Odmlčala som sa... Tráviť v robote 49 hodín za týždeň je celkom dosť, vzhľadom na jej náročnosť. Mám len kúsok času, spím malo a trpím veľa. Zapálila sa mi rana na ruke, čo som si spravila pri aplikovanom dizajne. Odovzdávanie projektov, keď si zadávateľ zmyslí, že to chce do stredy, je proste rizikové. Potom behám po 2,5m vysokom rebríku ako veverička a upravujem detaily na záclonách a závesoch.... aplikovaný bytový dizajn.... je to rovnaké zlé ako to znie.

Berie si viac, než dáva!

Počúvam ten song, ktorý mi hral, keď ma Pán Urodzený schoval pred svetom. Pamätám si tie osamelé horúce dni, keď neexistovalo nič, len leto, ja a prázdny byt, kde som mohla behať aj nahá. Horúčava, keď som sa popoludní budila a rozmýšľala o živote na slnkom zaliatym balkónom. Tie dni chutili horúco, horko a jemne zatuchlo ako ten byt. Spomienky doslova cítim na koži.... Ako mi len bolo krásne. Pán Urodzený bol v Rumunsku, s Pánom Bohatým sme chodili na obedy a zvyšok ešte nebol v mojom živote.... Teda, Pán Štýlový bol príliš ďaleko môjho bytia. Len som vedela, že žije.

Nádherné časy a dala by som mnoho, aby som ich mohla zažiť znova!

Vieš, sú veci o ktorých nebudem hovoriť... Sú príliš jemné. Tak si miesto toho predstav horúce leto plné pokoja a tohto songu: